Africký mor ošípaných (AMO) je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie domácich ošípaných a diviakov. Prejavuje sa vysokými horúčkami, apatiou, krvácaninami či poruchami dýchania a vo väčšine prípadov končí úhynom zvierat. Úmrtnosť dosahuje až 100 percent a proti ochoreniu neexistuje účinná liečba ani vakcína. Dobrou správou je, že ochorenie nie je prenosné na človeka ani na iné druhy zvierat.
Platia prísne veterinárne opatrenia
V oblasti Rajeckej doliny bol v marci tohto roku potvrdený výskyt afrického moru ošípaných (AMO) v dvoch poľovných revíroch – Brezie–Stránske a Porubská (katastrálne územia Kamenná Poruba a Kunerad). Podľa Slovenskej veterinárnej a potravinovej správy SR boli celkovo nájdené tri uhynuté diviaky, pričom vzhľadom na ich blízkosť išlo pravdepodobne o jednu rodinnú čriedu.
V uplynulé dni našli návštevníci lesa v katastri Horného a Dolného Hričova na stromoch upozornenie, že sa nachádzajú na území s výskytom tejto nákazy. Podľa predsedu Regionálnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v Žiline a zástupcu Obvodnej poľovníckej komory Žilina Rudolfa Gablíka sa nákaza v tejto lokalite zatiaľ nepotvrdila, ide o preventívne a informačné upozornenie. „V lokalitách Horný a Dolný Hričov doposiaľ nebol potvrdený prípad nakazenia diviačej zveri africkým morom ošípaných. Posledné potvrdené prípady boli na území obce Lietava a v okolí Rajca,“ uviedol Rudolf Gablík. Zároveň upozornil, že tieto lokality vrátane ďalších katastrálnych území v žilinskom regióne spadajú do reštrikčného pásma II, kde platia prísne veterinárne opatrenia.
Človek môže byť prenášač
Poľovníci majú pri výskyte alebo podozrení na AMO presne stanovené postupy. Každý ulovený alebo uhynutý diviak podlieha kontrole, odberu vzoriek a evidencii. „Nakladanie so všetkými ulovenými a uhynutými diviakmi podlieha prísnemu režimu od manipulácie, obhliadky vyškolenými obhliadačmi, zvozu ulovených diviakov na vyhradené a veterinárne vybavené miesta, vzorkovania všetkých ulovených a uhynutých diviakov až po bezpečnú likvidáciu vedľajších živočíšnych produktov a asanácie uhynutých diviakov,“ vysvetlil.
Za jedno z najúčinnejších opatrení považujú odborníci intenzívny lov, ktorým sa znižuje početnosť diviačej populácie a tým aj riziko ďalšieho šírenia vírusu. Poľovníci zároveň absolvujú špeciálne školenia a po kontakte s diviakmi nesmú minimálne 48 hodín prísť do styku s domácimi ošípanými.
Podľa odborníkov predstavuje človek významný faktor pri šírení nákazy medzi jednotlivými lokalitami či do domácich chovov. „AMO nie je prenosné na ľudí a pre ich zdravie nepredstavuje prakticky žiadne riziko. Človek však predstavuje významné riziko z hľadiska prenosu tohto ochorenia do iných území alebo domácich chovov,“ upozornil Gablík.
Nebezpečné je najmä manipulovanie s uhynutými zvieratami či nerešpektovanie nariadených opatrení. Nakazené diviaky pritom nemusia spočiatku vykazovať žiadne viditeľné príznaky.
„V určitých štádiách ochorenia nemusí nakazená diviačia zver vykazovať žiadne príznaky a môže sa správať prirodzene. V posledných štádiách spravidla vyhľadáva vodu alebo odľahlé miesta a húštiny,“ doplnil.
Opatrnosť je na mieste aj v prírode
Poľovníci vyzývajú verejnosť, aby rešpektovala informačné tabule a odporúčania umiestnené pri vstupoch do poľovných revírov.
Pozornosť si vyžaduje aj pohyb diviakov v blízkosti obydlí. Videli ich na Solinkách i na Vlčincoch. „Verejnosti sú známe prípady výskytu diviačej zveri v obytných zónach a ich okolí. Tento problém je veľmi obtiažne riešiť a vyžaduje si komplexnejší prístup. Diviačia zver je veľmi prispôsobivá, hospodárska činnosť je v mimoriadnom úpadku, okolia intravilánov sú intenzívne zarastené krovinatými porastmi, nachádza sa ta odpad a ovocné stromy bez starostlivosti. Diviaky sa iba prispôsobili tejto situácií, zvykli si na blízkosť človeka, potrava, ktorú v blízkosti človeka nachádzajú je pre nich veľmi lákavá a ľahko dostupná a mláďatá, ktoré sa v týchto lokalitách narodia už prakticky nevykazujú pred človekom žiadnu plachosť,“ skonštatoval predseda Regionálnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu.
Z hľadiska prenosu AMO sú tieto oblasti mimoriadne rizikové aj z toho dôvodu, že intenzívny lov v týchto lokalitách je často nemožný, resp. mimoriadne obmedzený a vyžaduje si súčinnosť samosprávy, užívateľa najbližšieho poľovného revíru a orgánov štátnej správy. „Bohužiaľ, reakcie verejnosti na takúto činnosť sú veľmi protichodné,“ dodáva.
Zároveň apeluje na návštevníkov prírody, aby podľa možností obmedzili pohyb vo večerných a skorých ranných hodinách, keď prebieha intenzívny lov, mali psy pod kontrolou a bezdôvodne nevyrušovali zver v jej prirodzenom prostredí. Aj zdanlivo drobné opatrenia môžu prispieť k tomu, aby sa šírenie nebezpečnej nákazy podarilo udržať pod kontrolou.
Čo robiť pri náleze uhynutého diviaka?
- Nedotýkajte sa zvieraťa.
- Nepribližujte k nemu psy.
- Zapamätajte si miesto nálezu alebo si ho označte v mobile.
- Nález bezodkladne oznámte poľovníkom alebo Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.
- Rešpektujte pokyny kompetentných orgánov.
