Mnohí ľudia hovoria, že Bytča prestáva byť len „mestom medzi Žilinou a Považskou Bystricou“ a buduje si vlastnú identitu. V čom je podľa vás dnes Bytča výnimočná? Čo ju najlepšie vystihuje?
Bytča je dnes už významným okresným mestom s výbornou dopravnou dostupnosťou – nachádza sa na križovatke ciest smerujúcich do Českej republiky, Poľska a zároveň leží pri diaľnici. To je však len jedna z jej devíz.
Ďalšou je historické centrum s Bytčianskym kaštieľom a Sobášnym palácom, kvalitná športová infraštruktúra aj bohatý kultúrny život.
Pribudli nové bytové domy, obchodné centrá aj ďalšia občianska vybavenosť.
To nadväzuje aj na ďalšiu otázku – veľa sa hovorí o tom, že mladí ľudia odchádzajú z menších miest. Ako je na tom Bytča z pohľadu prílevu a odlivu obyvateľov?
Bytča práveže patrí medzi okresy, v ktorých počet obyvateľov mierne rastie. Nie je to prudký nárast, ale demografický vývoj je pozitívny.
Veľký význam má výstavba Thurzových sadov, ktorú sa nám podarilo pripraviť v spolupráci s investormi. Okrem komerčných bytov pribudli aj mestské nájomné byty financované prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Dnes ich máme 176.
Práve dostupné bývanie je jedným z hlavných dôvodov, prečo mladí ľudia nemusia odchádzať do Žiliny či Považskej Bystrice. Ak chcú zostať v Bytči, majú možnosť nájsť si tu bývanie, založiť rodinu a verím, že aj pracovné uplatnenie. Teší ma, že tento pozitívny trend pokračuje.
Čo mestu podľa vás stále chýba?
Aj keď sa mesto rozvíja, stále máme pred sebou niekoľko veľkých výziev. Jednou z nich je projekt multifunkčnej haly s ľadovou plochou, plavárňou a ubytovacím zázemím, ktorý pripravujeme spolu s partnermi. Práve ubytovacie kapacity dnes v Bytči chýbajú. Zároveň chceme vytvoriť podmienky, aby deti mohli už od útleho veku športovať priamo vo svojom meste – naučiť sa korčuľovať či plávať bez toho, aby museli dochádzať inde.
Veľkou témou je aj doprava. Mesto síce má obchvat, no pri zjazde z diaľnice na križovatke pri „Kalašovi“ sa pravidelne tvoria kolóny. Chýbajúca kruhová križovatka spôsobuje, že mnohí vodiči radšej prechádzajú centrom mesta, čím zbytočne zaťažujú miestne komunikácie. Dobudovanie tejto križovatky preto považujem za jednu z najdôležitejších dopravných investícií.
Nezabúdame ani na životné prostredie. Pripravujeme nový zberný dvor, budujeme polopodzemné kontajnery na sídliskách a postupne nahrádzame staré veľkokapacitné nádoby, ktoré zaberali parkovacie miesta a znižovali estetiku verejných priestorov. Darí sa nám aj v oblasti triedeného zberu, kde mesto úspešne získava dotácie. Aj v tejto oblasti chceme naďalej napredovať.
Čo najčastejšie s vami riešia obyvatelia Bytče?
Obyvatelia sa na mňa obracajú s rôznymi podnetmi. Niekedy ide o bežné veci, ako sú poškodené chodníky, spadnuté konáre či údržba verejných priestranstiev, inokedy riešime aj susedské vzťahy alebo osobné problémy.
V menšom meste je prirodzené, že sa ľudia poznajú a neváhajú osloviť primátora aj s drobnosťami. Ja to vnímam pozitívne. Je to prejav dôvery a blízkosti samosprávy k občanom, ako to bývalo kedysi.
Aké dôležité investície máte aktuálne rozbehnuté a ktoré majú byť dokončené v tomto alebo budúcom roku?
S kolegami sa dlhodobo snažíme aktívne sledovať všetky výzvy z eurofondov a ďalších dotačných programov. Naším cieľom je získavať čo najviac externých financií, aby sme čo najmenej zaťažovali mestský rozpočet. Vďaka tomu sa nám podarilo získať viac ako 2 milióny eur na viaceré významné projekty. Finančné prostriedky smerujú do zateplenia materskej školy v Hliníku nad Váhom, výstavby nového zberného dvora, obnovy komunikácií v centre mesta a vybudovania cvičebného centra pre mladé rodiny v areáli štadióna.
Veľkým projektom je aj integrovaná doprava v rámci celého okresu. Naším cieľom je lepšie prepojiť autobusovú dopravu s vlakovými spojmi.
Existuje nejaký projekt, ktorý vás stál alebo stojí najviac bezsenných nocí?
Vrátim sa k tomu, čo som už spomínal – najakútnejším problémom je doprava a dobudovanie kruhovej križovatky pri „Kalašovi“. Je to projekt, ktorý by výrazne zlepšil plynulosť premávky a odbremenil centrum mesta.
Z dlhodobého hľadiska je však mojou veľkou víziou výstavba plavárne a hokejovej haly. Máme spracovanú projektovú dokumentáciu. Verím, že ak sa nám tento projekt podarí zrealizovať, Bytča sa opäť posunie o krok ďalej a svojim obyvateľom ponúkne ďalšie kvalitné služby.
Spomínali sme, že Bytča sa v posledných rokoch modernizuje, no centrum ostáva kompaktné s historickým nádychom. Človek si vie nakúpiť vo veľkom supermarkete, ale i v kamennom obchodíku na námestí. Aká by podľa vás mala byť Bytča o desať rokov?
Možno sa na to pozerám aj trochu očami stavbára, no od začiatku sme si stanovili, že historické centrum musí zostať zachované a rozvoj obchodných zón sa bude sústreďovať skôr na okrajové časti mesta. Myslím si, že sa nám podarilo nájsť správnu rovnováhu. Obyvatelia majú dostupné služby a zároveň si centrum zachovalo svoj charakter.
Aj o desať rokov by som chcel vidieť Bytču ako moderné okresné mesto, ktoré si váži svoju históriu. Mesto s kvalitnými službami, upravenými verejnými priestormi, bezpečnými ulicami a dostatkom zelene.
Zároveň by som bol rád, aby sme aj naďalej rozvíjali šport, kultúru a komunitný život. Možno to znie ako klišé, ale mojím želaním je, aby bola Bytča mestom, kde ľudia radi žijú a kam sa radi vracajú.
Ktorá z mestských častí dnes najviac potrebuje investície a čo by ste tam chceli zmeniť ako prvé?
Každá mestská časť má svojich poslancov, ktorí prinášajú podnety od obyvateľov. Samozrejme, nie je možné zrealizovať všetky investície naraz, preto ich musíme rozložiť v čase.
V posledných rokoch smerovalo najmenej investícií do Hrabového. Viackrát sme sa uchádzali o financovanie z eurofondov, no neuspeli sme. Preto sme sa rozhodli, že už nebudeme čakať a rekonštrukciu tamojšieho kultúrneho domu zafinancujeme z vlastných zdrojov.
Pôjde o významnú investíciu, ale som presvedčený, že obyvatelia Hrabového si ju zaslúžia. Kultúrny dom je prirodzeným miestom stretávania miestnych spolkov, seniorov, záhradkárov aj rodín. Chceme vytvoriť dôstojný priestor pre spoločenské podujatia, oslavy aj komunitný život.
Témou posledných rokov sú cyklotrasy a infraštruktúra prispôsobujúca sa tomuto športu či koníčku. Ako vnímate dobudovanie cyklotrás cez Bytču? Pribúda vo vašom meste cyklistov?
Ako poslanec Žilinského samosprávneho kraja som podporoval dobudovanie jednotlivých úsekov Vážskej cyklotrasy a jej prepojenie s Považskou Bystricou. Priznám sa, spočiatku som sa na celý projekt pozeral s určitou rezervou, no dnes som rád, že sa podarilo zrealizovať chýbajúce úseky medzi Mikšovou, Malou Bytčou a Hliníkom nad Váhom. V súčasnosti prebiehajú kolaudačné konania.
Cyklotrasa je veľkým prínosom nielen pre domácich obyvateľov, ale aj pre cestovný ruch. Prepája Bytču s ďalšími atraktívnymi lokalitami, ako sú Kasárne Javorníky, Štiavnik, Petrovice, Kolárovice či Veľké Rovné.
Samozrejme, niekto môže namietať, že finančné prostriedky mohli smerovať napríklad do vodovodov alebo kanalizácií. To sú však odlišné projekty financované z iných zdrojov. Z pohľadu nášho mesta vnímam cyklotrasu jednoznačne pozitívne. Teší ma, že mnohí cyklisti sa zastavia priamo v Bytči. Navštívia historické centrum, dajú si kávu alebo zmrzlinu, podporia miestnych podnikateľov a zároveň objavia naše kultúrne pamiatky.
Kde by ste vzali turistu, ktorý navštívi Bytču po prvý raz?
Určite by som začal prechádzkou historickým centrom. Od námestia popri rieke Petrovičke, ktorá mu dodáva jedinečnú atmosféru, okolo kostola Všetkých svätých až k Bytčianskemu kaštieľu a Sobášnemu palácu. Neďaleko sa nachádza aj synagóga, takže najvýznamnejšie pamiatky sú sústredené na jednom mieste.
Práve to považujem za veľkú výhodu Bytče. Turista nemusí cestovať z jedného miesta na druhé, všetko dôležité má na dosah. Navyše môže navštíviť športoviská, posedieť si v centre mesta alebo pokračovať po cyklotrase do okolitých obcí.
Okrem známych pamiatok, ako je na tom pripravovaný projekt vojenského bunkra?
Teší ma, že práce na jeho obnove sa blížia k záveru. Nachádza sa pri cyklotrase za lávkou cez derivačný kanál Váhu a chceme z neho vytvoriť atraktívny bod pre návštevníkov.
Súčasťou projektu budú informačné tabule približujúce históriu oslobodenia Bytče, vojnové udalosti aj význam samotného bunkra. Pribudne oddychová zóna s lavičkami a vyhliadkou na mesto, kde si budú môcť návštevníci oddýchnuť a vychutnať si pohľad na Bytču.
Projekt by mal byť dokončený do konca augusta a jeho slávnostné sprístupnenie plánujeme 18. septembra.
Ste zároveň prezidentom úspešného futbalového klubu MFK Bytča. Veľkým úspechom je váš postup do druhej ligy.
Pre náš klub je to historický úspech. Zároveň však vidíme, že ide už o plne profesionálnu súťaž s veľmi kvalitnými súpermi. Úvod sezóny pre nás nebol jednoduchý, navyše nás čakajú silní protivníci vrátane bývalých ligových mužstiev. Aj naši hráči si uvedomujú, že rozdiel v kvalite je citeľný a že na sebe musia ešte viac pracovať.
Veľmi si vážim prístup fanúšikov, ktorí si uvedomujú, že sme nováčik a na adaptáciu potrebujeme čas. Po piatich postupoch za sebou sme si možno všetci trochu zvykli na úspechy, no druhá liga je úplne iná súťaž.
Som rád, že sme zachovali jadro mužstva. Väčšina hráčov, ktorí si druhú ligu vybojovali, zostala v kádri a dostáva príležitosť aj naďalej. Samozrejme, tím sme museli doplniť o niekoľko posíl, no stále stojí predovšetkým na domácich hráčoch.
Pred začiatkom sezóny sme riešili aj otázku, či sa do druhej ligy vôbec prihlásiť. Som presvedčený, že rozhodnutie pokračovať bolo správne. Bola by veľká škoda pripraviť hráčov o súťaž, ktorú si vybojovali vlastnými výkonmi.
Futbal však nevnímam iba cez výsledky A-mužstva. V klube pracujeme s deťmi od šiestich rokov až po dorast, máme aj dve dievčenské družstvá. Práve pre mladých je účasť v druhej lige veľkou motiváciou. Vidia, že aj v Bytči sa dá hrať vysoká súťaž a môžu mať sen raz obliekať dres domáceho mužstva.
Samozrejme, druhá liga prináša aj vyššie nároky na financovanie či zázemie. Aj v tejto oblasti sa snažíme napredovať a areál postupne modernizujeme. Ako dopadne táto sezóna, ukáže čas. Bez ohľadu na výsledky však naše rozhodnutie neľutujem.
Keby ste mali dnes 30 rokov a zakladali rodinu, ostali by ste žiť v Bytči?
Určite áno. Hoci pochádzam z Kotešovej, Bytča mi za tie roky prirástla k srdcu. So svojou rodinou sme tu šťastní. Spoznal som ju ešte ako mladý futbalista a postupne sa stala miestom, ku ktorému mám veľmi silný vzťah.
Mám rád atmosféru tohto mesta, aj jedinečný spôsob, akým je usporiadané. Osobitne blízka je mi lokalita Pri kaplnke - vždy som mal predstavu, že by sa táto časť mesta mala ďalej rozvíjať a som rád, že som k tomu prispel. Má pre mňa zvláštne fluidum.
Takže Bytča by bola vždy mojou jednoznačnou voľbou. Som rád, že som tu začínal, ale aj pokračujem.
Kto je Miroslav Minárčik?
Káva alebo čaj? Jednoznačne čaj.
Kniha alebo televízia? Skôr televízia, ale rád siahnem aj po dobrej knihe.
Dovolenka pri mori alebo na horách? More je pre mňa balzamom na dušu aj telo.
Obľúbené jedlo? Polievky.
Koníčky? Najväčším koníčkom je futbal. Nepôsobím len vo vedení MFK Bytča, ale bol som aj rozhodcom. Teraz pôsobím ako delegát Slovenského futbalového zväzu. Pravidelne navštevujem zápasy prvej, druhej aj tretej ligy ako pozorovateľ rozhodcov. Futbal mi prináša nielen oddych, ale aj množstvo inšpirácie. Stretávam hráčov, trénerov aj ľudí, ktorí sa venujú športovému manažmentu, a tieto skúsenosti sa snažím prenášať aj do fungovania nášho klubu.
Najkrajšie miesto v Bytči? Pre mňa je to jednoznačne lokalita Na Kaplnke. Je to miesto pokoja, kde si dokážem oddýchnuť a načerpať nové sily.
Ktorú mestskú akciu si nikdy nenecháte ujsť? Bytčiansky jarmok. Mám radosť, že sa nám darí pokračovať v tejto tradícii a každoročne sa na ňom stretávajú všetky generácie. Preto chceme, aby si tu každý našiel to svoje – od vystúpení detí zo základnej umeleckej školy, cez dychovú hudbu a folklór, až po modernú či rockovú hudbu. Našou snahou je pripraviť vždy pestrý program, ktorý spája tradície so súčasnosťou a vytvára príjemnú atmosféru pre všetkých návštevníkov.
