V Horúcom kresle Žilinského večerníka sme minulý týždeň privítali predsedu SNS Andreja Danka. Debata to bola veľmi emotívna. Otázky mu totiž prišlo položiť aj niekoľko spolustraníkov, ktorí nesúhlasia s vylúčením Jána Slotu. Najzaujímavejšie časti vám prinášame.
Bol to dobrý krok, vylúčiť Jána Slotu?
Strana bola v januári na pokraji bankrotu a v prieskumoch sa pohybovala na hranici 3 % voliteľnosti. Od roku 2006 prišlo zo štátu do SNS 11 miliónov eur. Keď som prišiel na ústredie, neboli vyplatené mzdy, nemali sme elektrinu, vodu a plyn. Musel som zháňať peniaze na splácanie úveru a základný chod strany. Mal som sa ako predseda tváriť, že je všetko v poriadku?
Ján Slota hovorí, že zo strany nevzal ani cent, naopak, veľa do nej vložil.
Keď v účtovníctve nevidíte ani jeden dar, len príjmy zo štátneho rozpočtu, ktoré boli rozdrancované, tak sa zamyslíte, prečo niekto hovorí, že má stranu rád a pritom ju zadlží úverom do roku 2016. Prečo nenechal na bežný chod, prečo budova nie je naša a prečo máme majetok za 20-tisíc eur, keď do strany prišlo 11 miliónov eur. To sú veci, ktoré nám ukázal audit. V tejto chvíli môžem len poďakovať všetkým členom, ktorí členskými príspevkami a pôžičkami pomohli k tomu, že SNS nie je v bankrote.
Sú strany jedného muža. Mnohí hovoria, že SNS je stranou Jána Slotu. Neobávate sa, že po jeho odchode príde k ešte väčšiemu prepadu preferencií?
Máme osem krajských rád a z nich mi sedem vyjadrilo podporu. Nie som veštec, neviem, čo bude. V lete však strana v prieskumoch dosahovala výsledok medzi 2 – 3 % a pred nami je vážna otázka, ako to začať zvyšovať. Ja som presvedčený, že jediným riešením je, že sa budeme venovať témam, ktoré ľudí denne trápia, reálne rozprávať o tom, prečo naše šikovné ženy musia chodiť opatrovať Rakúšanky, a nie naopak. Som presvedčený, že pri zmene komunikácie ľudí presvedčíme a vrátime voličov, ktorí od nás odišli do SMER-u. Robím všetko pre to, aby značka SNS neskončila. V každom prípade strana stojí a padá na hodnotách. Slováci majú radi SNS ako bryndzu. Je našou povinnosťou sa zamyslieť, prečo strana, ktorá mala 12 %, má zrazu menej ako 3 %. Na to, aby percentá rástli, však musí strana reálne existovať, nesmie zbankrotovať.
Ustupujete z konzervatívnych hodnôt a prikláňate sa k liberalizmu, ako vám to kritici vyčítajú?
Určite nie. Pre mňa sú národné, kresťanské a sociálne motívy nosné. Chcem však, aby po mojom pôsobení zostali aj konkrétne výsledky. Pokiaľ je liberálne to, že komunikujem slušnejšie, že nebudem urážať Rómov a Maďarov, ale zároveň nemám problém pomenovať svoj postoj k maďarskej menšine a rómskej problematike, tak potom áno. V každom prípade sa snažím komunikovať inak. Verím, že čoskoro prestanú ľudia SNS vnímať ako symbol zlej energie a začnú nás vnímať ako symbol pomoci a hodnôt, ktorými na Slovensku žijeme.
Už pred niekoľkými mesiacmi ste chceli stranu očistiť od káuz z minulosti. Vyzvali ste exministrov Januška a Štefanova, aby si pozastavili členstvo. Urobili to?
Navrhol som im, aby zvážili pozastavenie členstva, kým nebude ich meno očistené, lebo takáto situácia ubližuje nielen strane, ale aj im dvom. V prvom momente to pán Janušek akceptoval, potom už nie. Navrhol som takéto uznesenie predsedníctvu, ktoré im to oficiálne odporučilo. Každý si musí byť vedomý toho, ako hlboko táto kauza zasiahla SNS. Môj názor je, že ju treba dostať mimo SNS, aby sme mohli otvoriť novú etapu. Neviem, či to akceptovali. V každom prípade, pokým nebude vec uzatvorená, nemôžu byť v žiadnych nomináciách strany.
V minulosti bola SNS aj stranou jednej témy a tou bola maďarská menšina. Akými témami sa budete zaoberať vy?
Neustupujem z maďarskej témy, ale hovorím, že dnes je našou prioritou Brusel. Samozrejme, je dôležité vedieť odkomunikovať aj maďarskú tému. Maďari sa k nám správajú systémom absolútnej
ignorácie, zavádzajú dvojité občianstvo, nemáme s nimi doriešené Gabčíkovo, neustále hovoria o Trianone, odmietajú nám dať zoznam dvojitých občianstiev. Dnes však musíme hľadať aj to, čo nás s Maďarmi spája a to je partnerstvo vo východnej Európe. Slováci, Maďari a Poliaci žijeme na hranici chudoby zo 400-eurových dôchodkov a 700-eurových miezd. Preto musíme hľadať spoločný postup vo vzťahu k Bruselu. Do EÚ sme vstupovali s nádejou, že naše životné úrovne sa budú dorovnávať. Nedeje sa to. Príjem štátneho rozpočtu SR je 14,5 miliardy eur. Toľko isto však odchádza cez zisky energetických a vodárenských podnikov. Tie potom naopak zvyšujú životnú úroveň západných krajín. Preto sa každý prisťahovalec v Paríži má lepšie ako našinec, ktorý od rána do noci drie. Pýtam sa, ak sme do EÚ vstupovali s tým, že sa budeme mať tak ako Nemci a Rakúšania, čo sme nesplnili? Čo nerobíme dobre? Chcem vedieť, kedy bude mať človek u nás rovnakú mzdu ako v Nemecku. Keď nám to nevedia povedať, nech nám našu krajinu vrátia späť.
To budú vaše nosné témy?
Ktorá iná strana, ak nie SNS, musí jasne pomenovať požiadavky slovenského národa vo vzťahu k Bruselu? Veď toto je náš najväčší problém, že zisky odchádzajú do zahraničia, ale voda, plyn, elektrina stoja u nás rovnako ako v Nemecku. Mzdy však máme neporovnateľne nižšie. Aj od súčasnej vlády som čakal, že bude zdaňovať zahraničné firmy, aby životnú úroveň dorovnala. Čakal som, že SPP bude náš a nedáme ho znova finančnej skupine. Prečo rakúsky dôchodca si vie zaplatiť opatrovateľky zo Slovenska a môže pravidelne cestovať k moru?
Prvýkrát som v prejave predsedu SNS postrehol, že by sme mohli s Maďarmi mať niečo spoločné. To oceňujem.
A zase ma budú obviňovať, že chcem komunikovať s MOST-om. Ja mám jasne vyhranený postoj k maďarským vzťahom. Možno ešte viac ako Ján Slota. Ale nebojím sa povedať, že mi chutí maďarská klobása a že môžeme nájsť témy, ktoré máme spoločné. Veď aj v Maďarsku žijú ľudia. Dokonca aj niektorí moji predchodcovia mali za ženy Maďarky. Maďari nesmú rozprávať o narušení našich hraníc, o Trianone, nesmú nás urážať, dehonestovať, páliť naše vlajky, kradnúť našich občanov. Nesmú nám ubližovať. Keď začnú, budú mať s nami problém. Lenže spoločne sme žobrákmi v Európe. Musíme sa spojiť a pýtať sa, či EÚ je garantom toho, že sa budeme mať aspoň tak dobre ako ľudia v štandardných európskych krajinách. Ide ma poraziť, keď vidím, ako pomáhame Cypru, ktorý má špekulantské peniaze alebo ďalším krajinám, ktoré si neplnia povinnosti. A my stále len pomáhame.
Ako chcete riešiť rómsky problém?
Pochádzam z Gemera, kde je tento problém veľmi vypuklý. Základný princíp musí platiť pre každého. Ak komunita nedokáže zdieľať hodnoty väčšinového národa, nemôžu dostať to, čo tí, ktorí hodnoty zdieľajú. Rómovia sa, napríklad, snažia hľadať zdroje pre život bez toho, aby pracovali. Bez práce by nemali dostávať sociálne dávky. Takto v nich len vyvolávame pocit, že nemusia nič robiť a môžu žiť z dávok a detských prídavkov. Veľkú rezervu vidím aj v postoji a prístupe cirkví.
Figurujete v 24 firmách, ste advokát, predseda politickej strany. Ako sa to dá zvládnuť?
V roku 2010 prišiel Ján Slota s ponukou, že by som mohol byť podpredsedom. Išiel som do toho ako človek z praxe, ktorý zamestnáva ľudí, má slušný príjem z podnikania. Bol som presvedčený, že
môžem priniesť nové myšlienky. Na jar pred tým som chcel zo strany odísť. Mal som problém s mnohými vecami, ktoré sa diali. Nakoniec som sa rozhodol, že sa ich pokúsim zmeniť. Mojím cieľom je priniesť do politiky pohľad človeka z praxe. Politická strana je jediná inštitúcia, ktorá vám to umožní. Neprišiel som do politiky zarábať a to mi dáva pozíciu voľnosti. Naozaj je však pre mňa ťažké skĺbiť všetko dohromady. Nie som profesionálny politik, musím sa starať o podnikanie, o prácu, o svojich zamestnancov a popri tom robiť politiku.
Čo bol ten zlomový bod, ktorý vás presvedčil, že ste sa rozhodli politicky angažovať?
Zastupoval som účastníka volieb, ktorý dostal nespravodlivý zákaz zúčastniť sa volieb. Stalo sa tak presne na výročie vzniku SNS, 6. 6. 2006. Išiel som s rozsudkom za Annou Belousovovou a spýtal sa jej, ako je možné, že politika takto zasiahla do práva. Ona mi odporučila, že ak chcem niečo v politike zmeniť, mal by som vstúpiť do strany. Tým rozhodujúcim momentom bolo to, že sa neviem nečinne prizerať na veci okolo seba. Vadí mi, že vidím 20 rokov tých istých politikov, ktorí stále rozprávajú o tom istom a ľudia sa nemajú lepšie. Ja sa pokúšam to zmeniť a nech aj mňa ľudia o 20 rokov zhodnotia. Beriem to ako šancu začať veci okolo seba meniť. <
Michal Filek
Snímka Anna Metlická
