V Horúcom kresle sme minulý týždeň privítali podpredsedu OZ Proti korupcii a kandidáta na poslanca do NR SR za stranu OĽANO-NOVA Jána Marosza.
Vy osobne ste sa podieľali na odhalení prípadu korupcie. Ako k tomu prišlo?
V roku 2012, tesne pred voľbami, prebiehali aj v Žiline masívne demonštrácie proti Gorile. Mrzli sme na námestí a počúvali plamenné reči, ako treba štát od základu prebudovať. Medzitým ma jeden známy poprosil, aby som zašiel na Slovenský pozemkový fond v Žiline, kde mu visí žiadosť o kolaudáciu a dokúpenie malého pozemku. Už vyše roka nedostal žiadnu odpoveď. Už aj vtedy som sa trochu angažoval v politike, keď som zakladal stranu MOST-HÍD, a tak som riaditeľa fondu z videnia poznal. Už po protestoch Gorila, kde sme protestovali aj proti korupcii, som sa šiel teda na SPF spýtať, prečo to tak dlho trvá. Po diskusii zrazu on zobral papier a začal naň niečo písať. Posunul to predo mňa a videl som tam napísané: Je potrebné motivovať! Sumu nechám na vás.
Ako to na vás zapôsobilo?
Bol to šok a veľký zlom v mojom živote. Práve vtedy som zistil, čo to tá korupcia v praxi znamená. Ale zároveň som v tej chvíli nevedel, čo mám robiť. Tak som povedal, že je potrebné, aby ten pán, ktorý ma o to žiadal, čelil týmto veciam sám, lebo ja nesúhlasím s týmto postupom. Jediné, čo môžem urobiť, je posunúť mu telefónne číslo. S týmto sme sa rozišli a šiel som domov. Neprestajne mi to však vŕtalo v hlave, v akom štáte to vlastne žijeme.
Vôbec ste predtým nevedeli, do čoho idete?
Tušil som len, že tento úrad bude asi trošku problematický. Jednak tie dlhé čakacie lehoty. A jeden kamarát mi raz spomenul, že by chcel robiť na SPF, lebo tam sa nosia peniaze v igelitkách. A aj mnoho ľudí z našej dediny tam vlastne nikdy nič poriadne nevybavilo.
Takže ste sa rozhodli, že to nemôžete nechať len tak?
Presne tak. S manželkou sme si povedali, že to predsa nemôžeme nechať tak. Ja som sa už dlhšie snažil cez politiku pomáhať ľuďom a teraz sa mi naskytla konkrétna možnosť niečo urobiť. Začal som sa v okolí pýtať, čo by mal slušný občan v takej situácii urobiť. Dozvedel som sa, že nahlásiť korupciu je mojou občianskou povinnosťou. A aj zákonnou. Zistil som si, že je to potrebné urobiť na Úrade boja proti korupcii. Zavolal som tam a, našťastie, narazil som na solídneho mladého operatívca, ktorý mi vykreslil, aké mám možnosti. Tá najefektívnejšia bola, že pôjdem do akcie ako spolupracovník polície. Súhlasil som, hoci až po uvážení.
Zo skúseností vieme, že nie je veľa takých, ktorí by sa takto rozhodli. Nemali ste strach?
Ak som sa obával, tak len o svoju rodinu. Na druhej strane, mal som stále na zreteli, že túto krajinu je treba posunúť dopredu. Videl som to v tej chvíli ako svoje poslanie. Rozhodol som sa preto napriek všetkým rizikám, že je potrebné, aby som to urobil. Moje rozhodnutie však urýchlilo aj to, že ešte predtým, ako som zavolal na políciu, zatelefonoval som jednému krajskému predsedovi jednej nemenovanej pravicovej strany. Povedal som mu, že jeho nominant pýtal úplatok. Odpovedal mi, že on s tým nemôže nič robiť. To bol pre mňa šok. Pred voľbami majú všetci plné ústa riešení, ale keď príde takýto konkrétny prípad, nevedia s tým nič urobiť. Jediná šanca, ako odhaliť a zastaviť toho človeka, potom bola, že polícia urobí monitoring trestného činu prebratia úplatku a ja im budem pri tom pomáhať.
Ako to prebiehalo?
Chodil som na políciu. Musel som vypovedať, musel som súhlasiť, že budem mať odpočúvaný telefón. Potom bolo nutné sa dohodnúť s riaditeľom na prebratí úplatku. Najlepšie, keby to nebolo uňho v kancelárii. Nakoniec sa to udialo v Žiline na ulici. Prišiel som s označenými bankovkami vo vrecku. Zatelefonoval som mu, bol práve na jednej oslave. Zišiel dole a ja som mu vysvetľoval, že to môj známy potrebuje rýchlo doriešiť, aby sa na to ešte pozrel. Prisadol si ku mne do auta. Vytiahli sme žiadosti. Aj sme mu znova volali, čo to vlastne treba. Naokolo boli rozlezení policajti v civile, ja som mal na sebe kameru a mikrofón. Zrazu on zobral pero a začal písať na tú žiadosť. Do rožku napísal sumu 1000. Ja som vybral peniaze a odovzdal som mu ich. On medzitým odtrhol ten rožtek. Keď sme sa rozlúčili, tak ho policajti predviedli na vypočutie a on bol obvinený z trestného činu prijímania úplatku. Našli pod sedadlom aj ten kúštik papiera, ktorý bol dosť silným dôkazom.
Dôkazy boli nezvratné. Ako dlho trvalo dokazovanie?
Trvalo to asi dva roky. On najskôr nechodil, nespolupracoval. Potom prebehol súd, tam sme na videu pozerali nahrávku. On zatĺkal, že to ja som si chcel vybavovať nejaké politické kšefty. Ale dostal nakoniec štandardný trest 3 roky podmienečne. Čo ma aj pomerne tešilo, že nejde nejaký človek kvôli mne do väzenia. Dostal zákaz uchádzať sa o verejné funkcie a musel absolvovať tréning spoločenského správania.
Takýchto prípadov nie je príliš veľa. Prečo sa všetci nezachovajú tak ako vy?
Je tam aj fenomén strachu. Ale je to najmä preto, že pri korupcii sú spokojné obe strany. Ak dávate úplatok lekárovi, ste spokojný aj vy, lebo lekár vás prednostne zoperuje a on je spokojný, lebo dostane peniaze. A preto ľudia niekedy korupciu nehodnotia negatívne. Berú to ako súčasť života. Často je to aj neinformovanosť.
V čom je teda problém korupcie?
Problém korupcie je to, že znevýhodňuje chudobných ľudí. Jednak tých, ktorí nemajú na to, aby si odkladali na úplatky, ale aj tých, ktorí sú chudobní na konexie a možnosti. Korupcia je problémom spravodlivosti. Keď sa k úkonom, na ktoré majú právo všetci, dostanú len tí, ktorí majú veľa peňazí alebo známosti. Jednoducho, korupcia nám narúša celý spoločenský systém a právo a nahrádza ich právo silnejšieho a bohatšieho.
Obecenstvo
Prečo je to však taký veľký problém pre spoločnosť?
Predstavme si, že každý dostávame mesačne výplatu a veľká časť z nej ide na odvody a dane. Keď si to rozdelíme, tak do 4. júna pracujeme pre štát. A to je veľmi dlhý čas na to, aby sme sa nezaujímali, čo sa s týmito peniazmi deje. Pripadá mi to, akoby sme mali dva hrnce. Jeden, na ktorý robíme od 4. júna, je zaplátaný, o ňom vieme všetko. Ale hrniec, do ktorého idú peniaze z našich daní a odvodov, v ktorom by mali byť naše spoločné peniaze, je poriadne deravý. Peniaze vypadnú a zostáva ich len malá kôpka. Potom nedokážeme financovať to, čo by sme mali a základné veci nefungujú. A nám je to jedno. Práve toto spôsobuje korupcia. A je to zneužívanie verejných zdrojov.
Aké sú typy korupčného správania?
Klasická korupcia je taká, keď dávame úplatky, napríklad u lekára. Druhý typ je ten, ktorej sa dopúšťajú verejní funkcionári. Deje sa to vtedy, keď sa nestaráme, kde tečú verejné financie, ktoré odvádzame štátu. Zoberme si napríklad nášho pána primátora Igora Chomu, ktorého prácu si v mnohých smeroch vážim. Na druhej strane sa pýtam, načo, okrem toho, že je primátorom Žiliny, je aj poslancom NR SR? Veď na internete si môžete pozrieť, že zo 65 % schôdzí NR SR sa ospravedlnil, lebo mal prácu v prospech mesta. Načo teda zobral tú funkciu, ktorá nás, daňových poplatníkov, stojí peniaze? Okrem toho je aj poslancom ŽSK. Pán primátor hovorí, že pracuje 12 hodín denne. Ani tak však nedokáže stihnúť všetky svoje povinnosti. Ja zastávam názor, že by mala byť prípustná len jedna verejná funkcia. Teraz platíme všelijakých verejných funkcionárov a ani len nevieme, za čo.
Ďalšie typy korupcie?
Ďalší typ korupcie vidíme pri takzvaných kandidátoch – biznismenoch. Sú to pomerne mladí, draví ľudia, ktorí majú skúsenosti s tým, čo znamená podnikať so štátom, participovať na nejakých verejných zákazkách. Svojou prezentáciou nasľubujú ľuďom hory – doly, ale reálny čas, ktorý potom majú využívať na prácu pre svojich voličov, venujú tomu, aby sa napichli na verejné zdroje a zveľaďovali svoje súkromné majetky. Český právnik Hollander hovorí, že najväčší záujem súčasnej oligarchie je tzv. privatizácia verejnej sféry. A to sú tie rôzne finančné skupiny, ale aj možno miestni mladí draví ľudia, ktorí sa chcú dostať do politiky, aby sa napichli na verejné zdroje. Potom pred voľbami „pokampaňujú“, je ich vidno všade, ale majú mravne skazený záujem ísť do politiky. Inak slovo corrumpere znamená mravnú skazenosť. V tomto je ten problém, že nejdú do politiky preto, aby pomáhali zlepšovať konkrétnym ľuďom ich situáciu, ale preto, aby sa obohacovali.
U vás to bude inak?
Ja chcem jednoznačne vyhlásiť, že hneď, ako by som sa dostal do politiky, budem zastávať jednu jedinú funkciu platenú z verejných zdrojov. Okrem toho by som rád navrhol aj jeden „zlepšovák“. Mojou prácou poslanca bude okrem schôdzí a výborov aj to, že budem vo svojej poslaneckej kancelárii počúvať problémy občanov a každý jeden problém, s ktorým sa na mňa obrátia, budem riešiť. Budem hľadať príčinu a riešenie. So zoznamom problémov potom dokážeme lepšie a účinnejšie pracovať aj v parlamente a hľadať riešenia. Toto je moja konkrétna vízia, akú verejnú službu chcem ľuďom ponúknuť.
Prečo ste sa rozhodli pre OĽANO?
Ďalším problémom, ktorý ja tiež vidím ako korupciu, je pasivita poslanca. Máme v NR SR poslanca Ivana Vargu, ktorý za minulý rok neurobil v parlamente vôbec nič, neozval sa, nezapojil sa do diskusie, nič. Z toho, čo sa skladáme štátu, sme tomuto človeku dávali mesačne viac ako 3‑tisíc eur a on za to neurobil nič. Sú tam aj ďalší podobní. A prečo som sa teda rozhodol pre OĽANO? No, keď si zoberiem najaktívnejších poslancov, tak všetci sú z OĽANO. Na opačnom konci sú poslanci SMER-SD. Keď chcem teda robiť politiku s hodnotovými ľuďmi, jednoznačne u mňa vyhralo OĽANO.
Premiér Fico straší pred zlepencom. V novinách sa píše, kto všetko chce byť nevestou SMER-u. Čo vy?
Nemôžeme spolupracovať so stranou, ktorá reálne kryje zlodejov a „zlodejiny“. OĽANO jednoznačne nemôže a nebude spolupracovať s Robertom Ficom. Na druhej strane ale na pravom spektre nikto nie je vylúčený.
Založili ste OZ Proti korupcii. Čo je jeho náplňou?
V roku 2012 som sa stretol s priateľmi Ľubom Bechným a Vandou Tuchyňovou. Štvalo nás to, ako to tu funguje, ale pritom sme nemali možnosť účinne zasiahnuť. Preto sme založili OZ Proti korupcii, ktorého hlavnou náplňou je pôsobiť aktívne pri odhaľovaní korupčných prípadov, robiť analytickú činnosť, monitorovať zneužívanie verejných zdrojov a podávať trestné oznámenia. Druhá činnosť je poradenská, aby mal kto ľuďom ocitnuvším sa v takejto situácii pomôcť. Tretia je preventívna. Chodíme po školách, diskutujeme s mladými ľuďmi, aby pochopili, prečo je korupcia zlo a ako nám škodí.
Čo sa vám doteraz podarilo?
Máme za sebou niekoľko úspešných káuz. Zoberme si Čičmany – koho by trápilo, že Považské múzeum zaplatilo za kvalitný, štiepaný šindeľ na kultúrnej pamiatke, ale osadený bol nekvalitný šindeľ s hrčami? Už teraz tam zateká. A zase tam pretieklo veľa peňazí z toho nášho deravého hrnca. Koho by zaujímala kauza Liptovský Ján? Koho by zaujímala kauza v Sociálnej poisťovni v Žiline, kde došlo k lúpeži, kde porušila pracovníčka predpisy a zodpovední za to momentálne riadia túto inštitúciu ako nominanti SMER-SD?
Rozhodli ste sa teraz pre politickú nadstavbu. Prečo?
Nešiel som do OĽANO s tým, že chcem kandidovať. Bol som už v minulosti politicky aktívny v strane MOST-HÍD. Nabral som pracovné skúsenosti ako učiteľ a projektový manažér. Spojenie týchto skúseností si viem predstaviť práve v politike. Tak som si povedal, že idem za pánom Richardom Vašečkom, ktorý má poslaneckú kanceláriu v Žiline s tým, či by som nemohol byť pre nich nejako užitočný. Padla aj otázka, či nechcem kandidovať. Už aj nejaký čas predtým ma vďaka protikorupčnému prípadu oslovil pán Matovič s rovnakou otázkou. Ja som to vtedy neriešil, ale teraz mi to takto vyšlo. Rád by som využil skúsenosti práve pre zlepšenie systému nášho štátu. Je tu obrovská korupcia a mravná skazenosť. Máme okolo seba politikov, ale máloktorý z nich sa naozaj denne venuje svojej politickej práci. To by mala byť obyčajná manažérska práca, keď si organizujem čas tak, aby som bol k dispozícii ľuďom, aby som zberal podnety od občanov a dokázal ich pretaviť do konkrétnej pomoci a konkrétnych riešení. Primárna úloha poslanca je tá, aby dokázal zlepšovať systém, zákony a aby dokázal zabezpečovať ľuďom spokojnejší život. Mojím hlavný mottom je: Spokojný občan. Aby sme zabránili exodu mladých ľudí do zahraničia, aby sme zabránili depresiám, ktoré ľudia majú, keď sa nevedia domôcť spravodlivosti a aby hodnoty začali víťaziť nad tým tvrdým biznisom, ktorý tu panuje od čias mečiarizmu. Aj keď vtedy sa kradlo nahrubo a dnes sa kradne v bielych golieroch, ale zato systémovo.
Je vôbec možné korupciu na Slovensku zastaviť?
Je to rovnaké, ako by sme sa spýtali, či je možné zastaviť zlo. Zlo je stále prítomné a bude. Ale vďaka pravicovej vláde Ivety Radičovej boli zavedené mnohé dobré opatrenia. Zverejňovanie zmlúv, inštitút spolupracovníka s políciou. My máme už teraz mnohé nástroje, aby sme dokázali efektívne pracovať proti korupcii. Kľúčové sú však polícia, prokuratúra a súdnictvo. Tam musia byť dôveryhodní ľudia.
Je polícia na Slovensku pripravená na boj s korupciou?
Sú za tým konkrétni ľudia a verím tomu, že je tam množstvo charakterných ľudí, ktorí si poctivo vykonávajú svoju prácu. Ja takýchto ľudí poznám. Napriek tomu si myslím, že polícia je v područí strany SMER. Výsledky nie sú veľmi pozitívne, napriek tomu naberáme stále nových policajtov, aby sme chránili občanov Slovenska. Chránime ich pred migrantmi, ale štatistika je záporná, čiže zo Slovenska v minulom roku viac ľudí odišlo, ako sem prišlo. Sú to vyhodené peniaze, ktoré nám nepomáhajú. Mnohé kauzy a citlivé prípady sú zametané pod koberec a nie sú vyriešené. Poznám čestných prokurátorov, ale je to málo. Problémy sú aj na súdoch. Trúfam si povedať, že dobro je v menšine.
K vašim prioritám patrí aj školstvo. Aké opatrenia by ste zaviedli?
Určite by som reformoval Štátny pedagogický ústav, Národný ústav certifikačných meraní aj ministerstvo školstva. Viem, že mnohí štátni zamestnanci celý svoj pracovný čas trávia na Facebooku alebo čítaním novín. Veľakrát sa tam nezmyselne míňajú peniaze na veci, ktoré nám neslúžia. Potom ja ako rodič musím štyrikrát čítať učebnicu matematiky svojho syna v piatom ročníku, aby som pochopil, čo od neho chcú. Potom sú tam učebnice šité horúcou ihlou. Urobil by som analýzu práce úradov, zefektívnil ich činnosť, ušetrené peniaze hneď nalial do štrajkujúcich učiteľov na zlepšenie ich situácie. Po reforme týchto úradov by som transformoval pracovný čas úradníkov a stali by sa z nich koordinátori zlepšovania procesov na školách.
O čo ide?
Zoberieme do tímu riaditeľku z dobrej školy, projektového manažéra z optimalizačnej firmy, dvoch – troch prerobených úradníkov a spravíme akčné tímy, ktoré budú chodiť po školách a budú sa venovať analýze, ako školy fungujú. Ja som za sedem rokov zažil, ako fungujú školy, často sú to ťažké pomery, neefektívne. Výstup je veľakrát nula. Cieľom týchto tímov by bolo, aby narušili zabehnuté štruktúry v školách, aby hľadali vatu a plytvania, aby pomocou komunikačných a moderačných nástrojov vytiahli potenciál z učiteľov. Metóda je jednoduchá. Opýtať sa učiteľov, čo ich trápi. Oni by boli radi, že sa ich na to konečne niekto opýta. Potom by sa to celé spísalo, roztriedilo na kategórie, hľadali by sa príčiny a na konci by bola konkrétna pomoc škole. Potom by som nechal čas, či sa škola chytí alebo nie. Tie, ktoré sa chytia, by dostali peniaze.
Ako vnímate štrajk učiteľov?
Je to úplne legitímne, že učitelia štrajkujú. Veľmi dôležité je, aby sme im my ponúkali spoľahlivé riešenia, o ktoré sa môžu oprieť. Veľmi dobré by bolo, aby celá pravica našla konkrétne záväzky smerom k učiteľskému stavu. Lebo ak nebude kvalitné školstvo, potom nás nečaká nič dobré.
Keď budete vo vláde a v parlamente, budete sa snažiť pridať peniaze učiteľom a sestrám? Kde ich zoberiete?
V predbežnom programovom záväzku máme záväzok každý rok dvíhať plat učiteľom o 10 %. Ja by som však na začiatok splnil požiadavky učiteľov a následne by som sa tvrdo pustil do odstraňovania plytvaní. Ja som presvedčený, že keby sa správne nastavil systém a keby štát pomáhal zvyšovaniu kvality škôl, tak by sa pomery zmenili. Požiadavky učiteľov totiž vôbec nie sú prehnané. Treba urobiť jednoduché, procesné zmeny. Mojou hlavnou zásadou bude spokojný učiteľ a tvorivý učiteľ. Musíme odblokovať tvorivosť učiteľa. Veľmi mi chýbalo, že nebol dostatočný priestor na to, aby si učiteľ hodiny pripravoval. Veľmi by som posilnil diagnostické centrá. Trúfam si povedať, že každé mesto by malo mať zriadenú špeciálnu školu, kde by sa terapeutickým spôsobom pracovalo s hyperaktívnymi deťmi.
Zrušíte po voľbách Ficove balíčky?
Určite nie paušálne. Ale treba prehodnotiť tie, ktoré nie sú účelné a dobré.
Ako sa pozeráte na to, ako SMER postupuje pri migrantoch?
Migranti nemajú o Slovensko žiaden záujem. Máme 15 podaných žiadostí o azyl. Je tu veľmi pozitívna iniciatíva, keď sme prijali kresťanov z Iraku. Oni sú tam naozaj ohrození. Moslimovia, ktorí utekajú, majú priestor, kde sa môžu integrovať. Ale kresťania sú naozaj ohrození na živote. Sú v ťažkej situácii a je dobré, že sme ich prijali. Určite by táto iniciatíva mala pokračovať. Je potrebné im pomáhať. Mrzí ma ale, že keď sme mali rozdeliť týchto utečencov do jednotlivých farností, tak nie sme ochotní ani jedného takéhoto človeka prijať. A pritom treba povedať, že žiadne riziko nám nehrozí. Sú to rodiny preverené špecialistami z amerických previerkových jednotiek a naši ľudia ich v teréne už dlhé roky poznajú. Vnímam to tak, že mnohí ľudia, ktorým tam ide o život, by mohli byť obohatením tejto spoločnosti. Nemali by sme byť takí uzavretí, mali by sme sa otvoriť voči nim, nehovoriac o tom, že nám chýbajú odborníci v niektorých odvetviach. Mohli by sme ich získať, keby sme k tomu pristúpili ako v USA, keď dávajú zelenú kartu tým, ktorí sa vedia v krajine uchytiť. Mali by sme byť otvorení pomáhať všetkým, ktorým reálne hrozí smrť. Takže byť otvorení a pomáhať, ale na druhej strane je chyba, že sú schengenské hranice nefunkčné. Určite nemôžu prechádzať všetci. Tu musí Únia nájsť efektívny spôsob, ako si zaplátať hranice a ako dostať do Únie len preverených ľudí. Treba ľudí chrániť nie pred utečencami, ale treba ich chrániť pred stranou SMER-SD.
S kým si viete predstaviť spoluprácu? Kto je vám v politike najbližší?
S každým, kto to myslí v boji s korupciou tak ako ja. Zo Siete je výrazná osobnosť Ivan Rončák a tiež Miroslav Beblavý. V MOST-HÍD sú to Lucia Žitňanská a František Šebej. Viem si predstaviť, že by Richard Sulík zodpovedne pracoval pre štát ako minister financií. Daniel Lipšic bol jednou z motivácií, pre ktoré som vstúpil do politiky. V KDH si vážim Petra Belinského.
Michal Filek
Snímky Ľubo Bechný
