Podľa informatívnej správy vlastní mesto Žilina 1084 nájomných bytov, pričom ku koncu apríla evidovalo 179 žiadostí o ich pridelenie (k 31. 5. 2026). Diskusia sa sústredila najmä na technický stav bytového fondu a jeho financovanie.
Poslanci chcú najprv opraviť prázdne byty
Konateľ spoločnosti Žilbyt Jozef Pollák upozornil, že veľká časť mestských bytov je zastaraná. „Tento bytový fond je už do značnej miery vybývaný, a treba brať do úvahy aj morálno-technické zastaranie,“ uviedol. Pripomenul, že problémom sú napríklad staré elektrické rozvody, výťahy či okná. Zákonné revízie mesto vykonáva pravidelne.
Viacerí poslanci poukazovali na to, že mesto má neobsadené byty, ktoré by po rekonštrukcii mohli slúžiť novým nájomníkom. Pollák však upozornil na nedostatok financií. Do konca roka má Žilbyt na opravy a údržbu približne 423-tisíc eur, pričom takmer polovicu tejto sumy zhltne povinná výmena meračov tepla podľa európskej legislatívy.
Investičný dlh pri mestských bytoch bude v budúcnosti výraznou záťažou pre mestský rozpočet. „Mesto dnes nepotrebuje budovať ďalšie sociálne byty, rozhodne nie v rozsahu návrhu z predošlého zastupiteľstva – 300 bytov. Už aj z informácie o investičnom dlhu a pri neobsadených bytoch je zrejmé, že sa ekonomicky trápime, aby sme vedeli udržať v použiteľnom stave aspoň súčasný rozsah bytového fondu,“ povedal poslanec Karol Čepec. Navrhol preto uznesenie, ktorým mestské zastupiteľstvo požiadalo prednostu mestského úradu pripraviť na septembrové zasadnutie informáciu o možnostiach financovania investičného dlhu pri prázdnych bytoch a časovom harmonograme ich obnovy. Poslanci tento návrh schválili.
Poslankyňa Zuzana Balogová pripomenula, že mestské nájomné byty neslúžia iba ľuďom v akútnej sociálnej núdzi, ale aj mladým rodinám či odborníkom, ktorých chce mesto prilákať. Ako príklad uviedla detských psychiatrov, ktorých je na Slovensku nedostatok.
Primátor Peter Fiabáne označil bývanie za jednu z najdôležitejších tém pre nové mestské zastupiteľstvo. „A to čo sa týka bytovej politiky, zrekonštruovania súčasného bytového fondu aj zabezpečenia stáleho financovania,“ uviedol. Dodal, že ešte v septembri chce vedenie mesta pripraviť odpočet súčasného stavu aj návrhy riešení pre budúce vedenie samosprávy.
Investičný dlh na nájomné byty činí takmer pol milióna eur, plus náklady na opravy na Bratislavskej po nedávnom požiari 430-tisíc eur. Ide o hrubý odhad, vyčíslenie investičného dlhu realizuje Žilbyt pomocou odborného odhadu a prieskumom aktuálnych internetových cien, prípadne porovnateľných realizácií. Pre presné vyčíslenie je potrebné vykonať pasportizáciu objektov a rozpočet s výkazom výmer. Mesto už komplexnejší pasport bytového fondu pripravuje.
Bytová politika bude veľkou témou po voľbách
Druhým významným bodom rokovania bolo pokračovanie projektu štátom podporovaného nájomného bývania. Poslanci schválili založenie spoločnosti Hestia Žilina s.r.o., ktorú vytvorí mesto spoločne so spoločnosťou Hestia (Fund) SICAV z Lichtenštajnska. Mesto bude mať v spoločnosti 15-percentný obchodný podiel a vloží základný vklad 750 eur, partner 85-percentný podiel a vklad 4250 eur. Celkové základné imanie spoločnosti bude 5000 eur. Rozhodnutia valného zhromaždenia však budú musieť schváliť obaja spoločníci jednomyseľne. Konateľ Mestskej developerskej spoločnosti Erik Štefák vysvetlil, že ide o prvý krok k zapojeniu Žiliny do systému štátom podporovaného nájomného bývania.
Primátor Peter Fiabáne zdôraznil, že schválený materiál zatiaľ neznamená prevod mestského majetku. „Je to materiál, ktorý nás zatiaľ k ničomu nezaväzuje, neprevádza sa žiaden majetok. Všetky ďalšie kroky budú podliehať schvaľovaniu mestského zastupiteľstva,“ povedal.
Ani tentoraz sa diskusia nezaobišla bez výhrad. Skloňovalo sa využitie lukratívnych mestských pozemkov na Bôriku a už dnes preťažená dopravná infraštruktúra v tejto lokalite. Opozícia varovala pred možnou stratou kontroly mesta nad vloženými pozemkami a označila projekt za rizikový. Naopak, vedenie mesta argumentovalo, že ide iba o technický krok a samotné rozhodovanie o konkrétnych pozemkoch či majetku príde až v ďalších fázach projektu. Podpredseda komisie územného plánovania Jozef Juriš zdôraznil, že proces je rozdelený do viacerých etáp a konečné rozhodnutia o prípadnom vložení mestského majetku bude prijímať až zastupiteľstvo po komunálnych voľbách.
Vznik spoločnosti Hestia Žilina napokon podporilo 17 poslancov, proti hlasoval jeden a piati sa zdržali. Poslanci schválili iba založenie spoločného podniku, ktorý umožní pokračovať v príprave projektu. O prípadnom vložení pozemkov či konkrétnej výstavbe bude mestské zastupiteľstvo rozhodovať až v ďalších krokoch.
