Zo strany SKOK! sme si do Horúceho kresla pozvali Moniku Dimitriadu, profesora Karola Achimského a Mariana Huríka.
Obecenstvo.
Predstavte nám projekt SKOK.
MD: SKOK! je Slovenská občianska koalícia. Skratka zároveň vyjadruje, že chceme, aby Slovensko bolo OK. Sme občiansko-liberálnou stranou. Nehlásime sa ani k ľavici, ani k pravici – pretože tieto pojmy stratili zmysel pri politikoch, ktorí ich využívajú, no sami ani nevedia, čo znamenajú. Rozdeľovanie ľudí na modrých a červených slúži len politikom, aby nás polarizovali pred voľbami, no po nich sa správajú takmer rovnako. Našou ideológiou je len zdravý rozum. Tak ako chodník pred domom nie je ani ľavicový, ani pravicový, je buď zametený alebo špinavý.
V čom je iný ako SaS alebo NOVA, kde ste pôsobili v minulosti?
MD: SKOK nie je strana založená na ideológii, naopak. S ideológiami je vždy nejaký problém, vždy vás niečo obmedzuje. SKOK! je viac združenie občanov než politická strana. Má úplne otvorené, demokratické stanovy a kruhovú organizačnú štruktúru. Presadzujeme témy, ktoré sú unikátne a žiadni iní politici sa ich nechceli chytiť – odluku cirkví od štátu, zrušenie financovania politických strán štátom. Máme plán Singapur, ktorý Juraj Miškov spustil ešte ako minister hospodárstva vo vláde Ivety Radičovej a vzniklo 54‑tisíc nových pracovných miest. Je to jasný, konkrétny a merateľný plán, ako tvoriť pracovné miesta a zvýšiť všetkým ľuďom platy.
Pán profesor, ste uznávaný odborník, pôsobili ste aj ako dekan fakulty na Žilinskej univerzite. Prečo chcete vstúpiť do politiky?
KA: Zaujalo ma, že je to občiansky orientovaná strana. Ja si myslím, že politici by mali robiť pre občanov. Dívam sa na svet liberálne a myslím si, že štát by mal obmedzovať ľudí čo najmenej. Samozrejme, je potrebné vytvoriť určité rámce, napríklad v doprave, že sa jazdí vpravo atď. Ale nemal by obmedzovať občanov v oblastiach, kde to nie je potrebné, alebo je to dokonca neužitočné. SKOK je strana, ktorá sa chce venovať občanom a minimalizovať zásahy štátu, vytvoriť také progresívne prostredie, aby ekonomika rástla nielen na papieri, ale aby to pocítili všetci občania.
Ste nová strana, ktorá sa pokúša dostať sa do parlamentu. Ako odhadujete vaše šance? Čím chcete voličov presvedčiť, aby dali hlas práve vám?
MD: SKOK! je nová strana, no v posledných týždňoch naša podpora intenzívne rastie. V posledných prieskumoch sme získali do štyroch percent a stále je takmer milión nerozhodnutých voličov. Ľudia sa dnes chcú rozhodovať podľa seba, a to je správne – aj keď sa ich veľa politikov snaží presvedčiť, aby volili menšie zlo, ako vždy. Radšej risknúť hlas pre SKOK!, ako ho naisto premrhať na niekoho, kto vás sklame.
Nie je štiepenie pravice skôr kontraproduktívne?
MD: Nie sme pravica, takže sa k tomu nevieme vyjadriť (úsmev). Je to ale hlavne problém „kvázipravicových“ politikov, ktorým ani veľa rokov nestačilo, aby si napravili svoje egá a dokázali spolupracovať. SKOK! ich chce vymeniť, nie štiepiť.
Ako vnímate štvorročné pôsobenie SMER-u bez koaličného partnera?
MD: Napriek množstvu káuz chce SMER voliť stále takmer 35 percent ľudí. To je dôkazom zlyhania opozičných politikov, ktorých treba vymeniť. S väčšinou jednej strany sa dalo urobiť veľmi veľa dobrého, no táto príležitosť zostala nevyužitá. Za štyri roky vlády SMER-u sa nijako nezlepšila kvalita života, nezdvihli sa platy ani dôchodky (lebo tá almužna sa nedá považovať za zvýšenie)... Aj v oblasti zamestnanosti SMER sklamal – chváli sa tým, že vytvoril vyše stotisíc pracujúcich, ale pravda je taká, že ich pribudlo len 5-tisíc. Zvyšok tvoria ľudia na aktivačných prácach a ľudia, ktorí za prácou odišli do zahraničia, lebo na Slovensku sa nevedeli uplatniť. A toto práve treba zmeniť.
KA: Pripadá mi úsmevné, keď na konci volebného obdobia dáva minister školstva prísľuby, čo urobí, keď budú v budúcej vláde. No ak niekomu 8 rokov patrilo ministerstvo školstva, tak by mal rekapitulovať, čo všetko urobil a nemali by tam byť závažné chyby. Ale konštatovať po ôsmich rokoch, že nás čaká ešte veľa práce, že sme nevytýčili koncepciu, že máme mnoho prevádzkových problémov, to mi pripadá ako biedny výsledok.
MH: Po posledných voľbách som bol rád, že SMER sa ocitol sám vo vláde. Pretože koaličná vláda SMER – HZDS – SNS si prehadzovala horúce zemiaky z hlavy na hlavu. Bol som v tom, že ľudia po štyroch rokoch konečne pochopia, že hlavný vinník, vďaka ktorému Slovensko vyzerá tak ako vyzerá, je SMER. Len, bohužiaľ, dnes vidíme, že táto strana nám dokáže predať aj vlastnú zlodejinu a otočiť ju na dobré. Marketing má na vysokej úrovni. SMER premrhal obrovskú šancu Slovensko niekam posunúť. Obávam sa, že tieto štyri roky, ktoré sa končia, budeme dobiehať ďalších 20 rokov.
Načali sme už tému školstvo. K nej máte veľmi blízko.
MD: Pôsobila som v školstve 26 rokov a nabrala som množstvo skúseností. Názor si dokážem spraviť a školstvo sa počas tej doby stále potýka s tými istými problémami. Ani jedna vláda nebola schopná v školstve spraviť kroky, ktoré boli potrebné. Vystriedalo sa tam množstvo ministrov. Je to ťažký rezort, ktorý sa zanedbáva, je tam veľmi veľa problémov. My máme pripravený naozaj dobrý program pre školstvo. Bol hodnotený ako jeden z najlepších. Verím, že dostaneme šancu ho presadiť.
Prebieha štrajk učiteľov. Ten je hlavne o peniazoch. Je najväčším problémom školstva nedostatok peňazí? Aké sú tie vaše opatrenia, ktoré by mohli pomôcť?
MD: Nie, aj keď peniaze sú, samozrejme, dôležité, pretože kým adekvátne nezaplatíme učiteľskú profesiu, učitelia nezískajú v spoločnosti status, aký si zaslúžia a tí najlepší odchádzajú. Vzdelávacia politika sa nesmie meniť so zmenou vlády! Slovenské školstvo potrebuje odpolitizovať a odstrániť všetky stranícke a politické vplyvy na svoje fungovanie. Potrebuje zastaviť strácanie sa peňazí „po ceste“ na školy v obecných a v župných rozpočtoch. Potrebuje pravidlá postavené na odbornosti a na dôvere voči učiteľom, nie na striktnej byrokratickej kontrole výstupov namiesto výsledkov. Veď nakoniec za to, že školstvo dodnes neskolabovalo, môžeme vďačiť práve a len tým učiteľkám a učiteľom, ktorí ešte stále zo školstva neodišli pracovať inam. Slovensko nestojí na papalášoch a celebritách, ale práve na státisícoch takýchto každodenných hrdinov, o ktorých sa síce v novinách nepíše, ale bez ktorých by naša krajina neprežila ani deň.
Školy majú zväčša právnu subjektivitu, ale v praxi je to len „veľa zodpovednosti a málo právomocí“. V množstve úkonov na škole sa vyžaduje súhlas alebo postup podľa detailného predpisu z centra aj tam, kde to nie je nevyhnutné. Kompetencie riaditeľov či rady školy... právo veta pri výberových konaniach do funkcií... Jednoducho školstvo je (mala by byť) apolitická organizácia založená na odbornosti.
KA: Školstvo je dlhodobo nedostatočne financované v porovnaní s inými krajinami. Podiel z HDP, ktorý ide do školstva, je nižší, ako je priemer EÚ. Často sa hovorí, že pedagógovia nemajú ten status, ako mali v minulosti. Ono to má dôsledky. Ak vyžadujem od pedagógov, aby učili jednotlivé predmety, tak by mali byť aj vzorom. Poobede sa venovať kultúre, aktivitám so žiakmi, vyhľadávať talenty. To je predsa povolanie, práca od rána do večera. Ale ak ten človek nie je adekvátne zaplatený, hľadá si inú formu, ako uživiť rodinu. Takže popoludní je v inej práci a je cítiť, že nepodáva plnohodnotný výkon. Samozrejme, tí najlepší odchádzajú za lepším, idú do firiem, kde im dajú viac. To ovplyvňuje kvalitu školstva a má to negatívny vplyv na deti, ktoré vychovávame. Dnes nám prichádzajú na vysoké školy menej kvalitní študenti zo stredných škôl ako pred rokmi. Keby sme dali na prijímačkách také príklady, ako sa dávali pred desiatimi rokmi, tak výsledok by bol katastrofálny.
Nie je to aj preto, že škôl je príliš veľa?
KA: Bolo chybou štátu, že to takto pripustili. Pomocou malých škôl vytvárali konkurenciu, ale často tie školy neboli vybavené na to, aby boli konkurenčné. Je iné, keď má škola tradíciu 50 a viac rokov, má vybavené laboratóriá a skúsených pedagógov, ako keď vytvoríte nejaké detašované pracovisko bez laboratórií, skúsených pedagógov, ktoré zastrešuje profesor na dohodu. Za to si môže aj samo školstvo, pretože o tom rozhodovala akreditačná komisia.
Prečo žiadna univerzita nie je dlhodobo medzi najlepšími na svete?
KA: Tí najlepší učitelia si hľadajú prácu pomimo, aby zarobili. Alebo nám odchádzajú do zahraničia. Nepôsobia na našich univerzitách. My síce fabrikujeme množstvo rôznych príspevkov, pretože od toho nám často dávajú peniaze, ale kvalita tam chýba. Je treba viac peňazí do škôl. Neustále treba skvalitňovať vybavenie škôl. Neustále skvalitňovať výskum sa dá len vtedy, keď do nich investujeme peniaze. Treba si tiež uvedomiť, že americké školy spolupracujú s firmami, ktoré si môžu dovoliť úplne iné investície. V tomto my nikdy nebudeme môcť konkurovať svetu.
Kde nájdete peniaze na to, aby ste mohli investovať do škôl?
KA: Keď sa tvorí rozpočet na ministerstve financií, tak najskôr uspokoja ostatné rezorty a do školstva ide len to, čo zostane. To je choré. Školstvo musí byť priorita, ktorú musíme podporiť. Chceme, aby stúpalo a ako prvý krok vyčleníme z rozpočtu prostriedky, ktoré tam chceme dať.
Ako sa pozeráte na štrajk učiteľov? Je oprávnený?
MD: Oprávnený? Právo na štrajk je zakotvené v ústave a je nedeliteľné právo v každej slobodnej spoločnosti. Ten, kto sa snaží toto právo spochybniť, nemá zrejme čisté svedomie. Slovenská občianska koalícia (SKOK!) otvorene podporuje štrajkujúcich učiteľov a naplnenie ich požiadaviek. Slovenskí učitelia majú v porovnaní s ostatnými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi najnižšie platy spomedzi všetkých vyspelých krajín OECD. Ako prví sme sa pokúsili o zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR, ešte než sa štrajk začal..., žiaľ opozícia sa nebola schopná pridať a zozbierať 30 podpisov... pre mňa to bol jasný signál, že v skutočnosti nemajú záujem situáciu riešiť. My ako jediná strana nielen sľubujeme, ale máme aj presne vyčíslené, odkiaľ tieto peniaze vziať.
KA: Plne podporujem štrajkujúcich. Ľudia majú právo sa vyjadriť, keď vidia, že to nefunguje. To je problém aj našej doby, že politici sa vzďaľujú od občanov, nepočúvajú ľudí. Preto aj vznikajú divné rozhodnutia a zákony. Ja si myslím, že pedagógovia majú právo prejaviť svoj názor štrajkom kedykoľvek. A situácia v školstve je taká, že je treba to dať najavo. A ak to nedokázali odborári, tak to musia urobiť ľudia. Je to úplne oprávnené. Na boj za správnu vec je vždy dobrá doba.
MH: Ja vnímam štrajk učiteľov z pohľadu rodiča. Mrzí ma, že minister to postavil do roviny, že im ide len o platy. Ja osobne vnímam učiteľa aj ako prosebníka. Ten sa mimo svojej práce stále doprosuje rodičov, aby prispeli na rôzne veci. Myslím si, že toto je úloha štátu, ktorý má tieto veci zabezpečiť a nie starať sa o to, kto mu vymaľuje triedu, kto mu prispeje na lavice a donesie kancelársky papier. Minister sa oháňa, že nechce zaväzovať novú vládu a na druhý deň podpíše zmluvu za 40 miliónov eur na nejaký softvér, ktorý školy ani nepotrebujú.
Bude školstvo vašou prioritou?
MD: Školstvo je a bude našou prioritou.
KA: V školstve chýba koncepcia. Tu sa menia ministri, menia sa myšlienky, ktoré by mali byť nosné, ale sú často rozdielne. Mám pocit, že meníme smer veľmi rýchlo a veľmi často. V školstve sa pri zmenách prejaví odozva vždy neskôr. To znamená, že nie je možné každý rok meniť pravidlá. Je nevyhnutné nájsť konsenzus, na ktorom sa vieme dohodnúť. Vytvoriť nosnú myšlienku na dlhšie časové obdobie. Len za posledné obdobie vymenil SMER troch ministrov a každý z nich mal odlišnú predstavu o vysokom školstve a o systéme.
Venujete sa reforme školstva. Čo by ste urobili hneď po voľbách ako ministerka školstva?
MD: Ako prvé? Už v programovom vyhlásení by som presadila ako najvyššiu prioritu zvýšenie investícií do vzdelávania na úroveň priemeru krajín Európskej únie. Ako druhé, obklopila by som sa kvalitným tímom zloženým z ľudí z praxe, modernými ľuďmi, čo školstvu naozaj rozumejú, nie pseudoodborníkmi, ktorých sa vždy zaručene vyrojí neskutočné množstvo... A tretia fáza, zlúčenie školských inštitúcií, zrušenie plytvania financovania. A až po tomto všetkom by som sa pustila do koncepcie školstva a do školskej siete.
Vašou veľkou témou bola aj odluka cirkví od štátu a financovanie politických strán. Čo budete chcieť po voľbách presadiť?
KA: Dnes financuje štát kňazov zo štátneho rozpočtu. Odluka je celoeurópsky trend. Ak ju dokázali urobiť v takom katolíckom štáte, ako je Poľsko, tak by sme sa s tým mali vysporiadať aj my. Nemusí to byť pre jednu ani druhú stranu negatívom. Dnes sú aj platy kňazov nízke a po odluke by si sami riadili systém a dostávali by možno toľko, koľko si zaslúžia.
MD: Samozrejme, že náš program chceme presadiť. Okrem tém, ktoré ste spomenuli, teda odluky cirkví od štátu a financovanie politických strán, chceme presadiť zníženie odvodov, zníženie byrokratickej záťaže, DPH na energie a potraviny, férovejšie zastúpenie v parlamente vďaka voľbe poslancov priamo v okresoch, jednoduchú a férovú paušálnu daň pre živnostníkov a v čo najväčšej miere znížiť korupciu. Hlavnou lekciou pre boj proti korupcii by bolo, keby bol generálny prokurátor nezávislý. Aby bol nezávislý, nesmú ho voliť politici.
Myši si nikdy dobrovoľne kocúra nezvolia. Skúsenosti z krajín, ktoré úspešne bojujú proti korupcii – napríklad Rumunska, kde trestne stíhajú aj bývalého premiéra – ukazujú, že upratovať treba od hlavy a funguje to len vtedy, ak šéf prokuratúry nie je zaviazaný politikom. Preto chce SKOK! jednoznačne presadiť, aby voľba generálneho prokurátora nebola viac v rukách poslancov. SKOK! chce presadiť tiež zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov a úradníkov do takej miery, aby ich nepriznané majetky vždy prepadli v prospech štátu.
MH: Cirkev sa dostala do úlohy prosebníka, keď si musí každý rok vydobyť prostriedky na svoju činnosť a mzdy. V našom návrhu je to postavené tak, že člen cirkvi bude platiť asignačnú daň. Nebude to daň navyše oproti súčasnosti. O túto čiastku by sa mu znížili dane. Každá cirkev nech si hospodári so svojimi peniazmi.
Chcete zrušiť financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu. Ako si to predstavujete?
KA: Keď bude strana žiť za vlastné, bude to korektnejšie voči všetkých stranám. Potom budeme reálne vidieť, či sú členovia stranám ochotní prispieť.
V popise práce máte aj regionálny rozvoj, čo by pomohlo nášmu kraju? Využívame dostatočne turistický potenciál, ktorý máme?
MD: Nevyužívame. Už len keď porovnáme cyklotrasy u nás a u susedov v Čechách. Ale vážne. Kraju by určite pomohla výraznejšia a efektívnejšia činnosť krajskej organizácie cestovného ruchu, ktorá pôsobí pod VÚC. Síce v kraji efektívne fungujú oblastné organizácie cestovného ruchu, ako napr. Malá Fatra, Liptov a Orava, ale každá hrabe na svojom piesočku, vo svojej doline, kde bojuje s tým, aby subjekty cestovného ruchu pochopili jej prínos. Som toho názoru, že bez aktívnej (najmä legislatívnej) podpory cestovného ruchu (CR) zo strany štátu sa ďalej nepohneme. Ideálnou inšpiráciou pre nás môže byť rakúsky model, v ktorom vo významných, štátom určených regiónoch CR sú oblastné organizácie dotované podielom z daní všetkých subjektov so sídlom v danom regióne. Tieto prostriedky sa nepoužívajú len na propagáciu, ale aj na budovanie infraštruktúry cestovného ruchu. Preto by regiónu pomohlo zvýraznenie úlohy krajskej organizácie, ktorá by reálne zastrešila všetky propagačné aktivity na pritiahnutie návštevníkov do nášho kraja.
V čom spočíva váš projekt Singapur?
MD: Je to prvá reforma podnikateľského prostredia. Sú to konkrétne opatrenia, ktoré majú pomôcť k vytvoreniu pracovných miest a zvyšovaniu platov. Singapur je krajina porovnateľná so Slovenskom, kde majú nezamestnanosť na úrovni 2 % a platy päťnásobne vyššie oproti našim. Urobili obrovský skok a my by sme sa chceli dostať na takú úroveň.
Ako?
MD: Presadením opatrení, ktoré obsahuje Singapur. Skladá sa z týchto častí: zjednodušenie podnikania, zvýšenie životnej úrovne ľudí a mladých rodín, zníženie nezamestnanosti, zlepšenie fungovania štátu a jeho služieb, rušenie byrokratických nezmyslov a zbytočných nariadení, lepšie školstvo a vzdelávanie, lepšie čerpanie fondov Európskej únie, skutočná elektronizácia verejnej správy, konkurzy, reštrukturalizácia a poctivé podnikanie.
Venujete sa aj boju proti korupcii?
MD: Áno. Problém na Slovensku je, že je generálny prokurátor zaviazaný politikom. Preto je potrebné, aby nebol volený poslancami NR SR. To bude prvý a najdôležitejší krok, ktorý treba urobiť. Ďalším opatrením je, aby politici a úradníci niesli hmotnú zodpovednosť, a to až do takej miery, aby majetky, ktoré nadobudli nekalou činnosťou, prepadli štátu.
Aký je váš názor na riešenie problému utečencov?
MD: Týmto ľuďom treba pomôcť, ale treba rozlíšiť, kto je ekonomický migrant a kto pomoc naozaj potrebuje. Nás to naozaj neohrozuje. Migranti k nám aj tak nechcú ísť, takže je zbytočné túto tému dramatizovať. Ale pomocnú ruku treba podať. Nemôžeme to všetko nechať na Nemecko. My sme strihali ostnaté drôty a teraz ideme znova obohnať našu krajinu? Fico túto tému zneužíva, je to jeho práca so strachom ľudí.
KA: Je treba odlíšiť migrantov, ktorí prichádzajú zachrániť si život od tých skupín, ktoré idú za lepšími ekonomickými pomermi. Je na škodu veci, že EÚ nedokáže nájsť riešenie prijateľné pre všetky strany. Tým, ktorí pomoc potrebujú, treba jednoznačne pomôcť.
Michal Filek
Snímky -ik-, -mh-
