Žilinský Večerník

8. máj 2024 | Ingrida
| 15°C

Rozhovory

Na okrúhle výročie Juraja Thurzu otvoria na hrade Lietava múzeum

Ako ste sa nedávno dozvedeli zo Žilinského večerníka, kultúrny program na hrade Lietava bude tento rok naozaj zaujímavý a bohatý. Obdiv si zaslúžia aj plány obnovy na tento a ďalší rok. Členovia Združenia na záchranu Lietavského hradu budú pokračovať v oprave stredovekej pamiatky tak, aby tu budúci rok, na 450. výročie narodenia Juraja Thurzu, otvorili expozíciu. Viac sa dočítate v rozhovore s výkonným riaditeľom združenia Ľubomírom Chobotom.

13.05.2016 | 09:14

Ako ste sa nedávno dozvedeli zo Žilinského večerníka, kultúrny program na hrade Lietava bude tento rok naozaj zaujímavý a bohatý. Obdiv si zaslúžia aj plány obnovy na tento a ďalší rok. Členovia Združenia na záchranu Lietavského hradu budú pokračovať v oprave stredovekej pamiatky tak, aby tu budúci rok, na 450. výročie narodenia Juraja Thurzu, otvorili expozíciu. Viac sa dočítate v rozhovore s výkonným riaditeľom združenia Ľubomírom Chobotom.

 


Oprava takého veľkého kolosu, akým je hrad Lietava, určite niečo stojí. Ako získavate peniaze na jeho obnovu?
Ľubomír Chobot:
Združenie na záchranu Lietavského hradu je právnický subjekt, organizácia, ktorá nie je príspevková. Čo to znamená? Sme organizácia, ktorá si od začiatku svojej existencie musí každoročne zohnať finančné prostriedky na svoj chod. Tak je to aj tento rok. Väčšina financií, ktoré získame, sú účelovo viazané prostriedky, ktoré musíme vždy na konci roka vyúčtovať. Hlavným projektovým koňom združenia je projekt ministerstva kultúry a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny cez Ústredie práce, cez ktorý zamestnávame na dobu určitú vlastných zamestnancov. Tento rok to bude až na sedem mesiacov. Na tomto projekte je zaujímavé to, že budeme zamestnávať 22 zamestnancov, čo je v histórii našej zamestnanosti najvyšší počet. Mali sme 9, 15 a vlani 12 zamestnancov, a tento, štvrtý rok, ich bude už 22. Zmenili sa aj podmienky. 50 percent uchádzačov o zamestnanie musí byť zo skupiny dlhodobo nezamestnaných alebo nad 50 rokov, alebo so základným vzdelaním, jednoducho tí, ktorí sú znevýhodnení pri uchádzaní sa o zamestnanie.

 

 

Takže ďalšia posila na hrade. Na aké práce sa chcete tento rok zamerať?
ĽCH:
Ak pôjde všetko tak, ako má, tento rok by sme mohli dokončiť konzerváciu prvej brány takmer na 90 percent. Domuruje sa ďalšia časť pravouhlého bastiónu, dorobí sa kompletne jedna stena polygonálneho bastiónu. Počas tohtoročnej sezóny by sa mala vyčistiť studňa na úroveň hladiny vody, čo by bola jedna z obrovský rarít. Je to projekt, ktorý je už podaný, tak uvidíme, či sa podarí zrealizovať. Mala by sa opätovne stabilizovať severo-západna stena hlavného paláca, kde sú porušené oblúčkové atiky, takže sa bude pokračovať v konzervácii ďalších troch, za pomoci horolezeckej techniky a výškových pracovníkov. V tomto roku bude dokončená konzervácia v hornom hrade, v časti tzv. reprezentačného arkiera a v strednom hrade by sa mala vybudovať ďalšia časť budúcej expozície hradu. No a v neposlednom rade sa zameriame na veľký delostrelecký rondel, kde by sme chceli dokončiť etapu obnovy druhého a tretieho poschodia, tak uvidíme, či sa nám to podarí.

 

 

Tipujeme, že stavebný materiál sa na hrad nevynesie sám. Ako to máte po tejto stránke zvládnuté?
ĽCH:
Do hradu je nutné dopraviť veľké množstvo materiálu. Ako príklad môžeme spomenúť rok 2015, kedy sa minulo 10 ton vápna, pre porovnanie v roku 2003, kedy sme kvázi začínali, sme minuli len 200 litrový sud. Dnes míňame 50-krát viac vápna, ktoré nám zabezpečuje cementáreň v Lietavskej Lúčke a spoločnosť Calmit, ktorá nám toto sponzorsky zabezpečuje. S dopravou na hrad máme problém. Zatiaľ to riešime na základe toho, že máme jedného dopravcu z Podhoria, je to rodina Tatarkovcov, ktorým by som sa rád aj touto cestou poďakoval. Za dobrú cenu nám celoročne vyvážajú na hrad vápno, piesky, vodu, jednoducho všetko, čo na projekt treba. Samozrejme, keď sa zvyšuje množstvo práce, zvyšuje sa aj množstvo dopravy. Tá logistika je čoraz zložitejšia, preto je už teraz potrebné riešiť prístupovú cestu k hradu, k čomu sme už tiež podnikli nejaké kroky. A to v roku 2011, kedy sme sa chceli uchádzať o finančné prostriedky z nórskych fondov a cez ministerstvo kultúry nám bolo umožnené podať žiadosť o vypracovanie projektovej dokumentácie na prístupovú cestu. Tá je už hotová, cesta je geometrický zameraná a už je len na vlastníkoch, či sa do toho pustia. Ide o cestu, ktorou chodievame už teraz, z obce Lietava okolo Obecného úradu až ku krížu a od kríža po hrebeni lesa až na hrad, čo predstavuje vzdialenosť asi 2,7 kilometra. Pokiaľ by sa podarilo túto cestu zrevitalizovať v čo najkratšom čase, bude sa nám hrad efektívnejšie zachraňovať, pretože sa nám znížia náklady na dopravu.

 


Aká je vaša logistika práce?
ĽCH:
Nie sme v stredoveku, že všetko prehadzuje lopatami zľava – doprava. My momentálne fungujeme na dvoch miešačkách. V hrade síce nemáme elektrickú energiu, ale fungujeme na niekoľkých centrálach. Do budúcnosti by sme určite chceli hrad nejakým spôsobom elektrifikovať, dostať elektrickú energiu priamo do niektorého z najnižších objektov hradu a postupne dostať hrad do takého stavu, že by sme ho mohli aj osvetliť. Studňa sa dá vyčistiť už teraz. Chlapi – jaskyniari, ktorí sa chcú do toho pustiť, majú odvážny plán. Chcú sa dostať zo súčasných 21 metrov na 38 metrov. Podľa nezávislých zdrojov, mali sme tam jedného virgulistu a jedného prútikára, ktorí tam boli v rôznom termíne, sa obaja zhodli, že v hĺbke 38 až 40 metrov je voda, ktorá však nie je momentálne pitná kvôli organickým odpadom, keďže studňa 200 rokov fungovala ako pasca na zvieratá – našlo sa tam veľa kostier a lebiek. Ako úžitková voda by sa však dala použiť. Ale už som mal možnosť vidieť aj projekt vybudovania vodovodu na hrade a studňa by fungovala ako cisterna. Uvidíme, či sa nám to podarí zrealizovať. Každopádne je to veľmi zaujímavý projekt.

 


Spomínali ste, že v tomto roku sa chcete zamerať aj na dobudovanie ďalšej časti expozície hradu. To znamená, že bude na hrade múzeum?
ĽCH:
Budúcnosť hradu Lietava smeruje k takej etape, že nie len zakonzervovať hrad, ale chceme návštevníkom ponúknuť aj niečo navyše.
To znamená nejakú expozíciu, sprievodcov, aby keď návštevníci prídu na hrad, tu neboli len 10 alebo 15 minút, pozreli naľavo, napravo a odišli preč. Chceme ľudí sprevádzať po hrade, aby tu mali možnosť občerstviť sa, kúpiť si nejaký suvenír alebo budú môcť navštíviť, to je môj sen, hradnú knižnicu, ktorú ešte nemôžeme otvoriť, keďže zatiaľ nevieme dosiahnuť ideálnu vlhkosť. Knihy do nej už ale máme, je to však otázka budúcnosti.

 


Ako to vyzerá s otvorením expozície hradu?
ĽCH:
Slávnostné otvorenie reprezentačných expozičných miestností by malo byť už budúci rok, a to 2. septembra 2017, na dátum narodenia Juraja Thurzu. Pôjde o 4 miestnosti, ktoré sa nachádzajú v časti stredného hradu, ktoré sú dnes momentálne uzavreté drevenou palisádou. V roku 2017 by sa mala táto palisáda demontovať a ľudia by sa mali cez koridor dostať do kompletne zakonzervovanej, obnovenej a reprezentatívnej časti. V prvej expozičnej miestnosti, v priestore Kinižiho paláca, budú môcť návštevníci vidieť tzv. lapidárium, kde bude ukážka krásnych kamenných prvkov, ktoré vyrábali naši predkovia – kamenári. Ďalej budú pokračovať do bývalej kapustnej pivnice, ktorá má dnes už nový názov – vínna pivnica, kde sa ľudia budú môcť posadiť, občerstviť. Odtiaľ prejdú spojovacím schodiskom na prvé poschodie do Kostkovej prístavby, kde bude múzeum združenia. Tam sa budú môcť návštevníci dozvedieť, čo sa za tých takmer 20 rokov na hrade urobilo. Z múzea prejdú na 1. poschodie, do veže starej brány, kde by malo byť zriadené samostatné múzeum hradu. Toto múzeum bude vytvárať odborník na históriu, aby to bolo pre ľudí zaujímavé a pútavé.

 


Michala Stehlíková
Snímky archív združenia

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod