Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

25. september 2018 | Vladislav

Rozhovory

Odvolaný riaditeľ: Zamestnanci stratili istotu

Župan Juraj Blanár odvolal z funkcie riaditeľa odboru SO/RO ŽSK, ktorý sa zaoberá eurofondmi. Urobil tak po niekoľkonásobne medializovanom prípade rekonštrukcie námestia v Liptovskom Jáne, zo strany OZ Proti korupcii a na základe znaleckého posudku vypracovaného pre ministerstvo pôdohospodárstva, ktorý konštatoval, že pri osadení odvodňovacích žľabov došlo k rozdielu medzi odhadovanou a fakturovanou cenou o 8 441 eur. Znalec však skúmal len jednu rozpočtovú položku a nebral do úvahy celkový vysúťažený rozpočet diela, kde na základe zistení Ovseníkovho odboru cena poklesla o viac ako 100-tisíc eur. Spôsob posudzovania jednotkovej ceny jednej položky z celkového rozpočtu považujú odborníci za neštandardný. Vždy sa totiž dielo súťaží ako celok. Odvolaný riaditeľ to považuje za veľmi pochybné.

02.11.2015 | 15:28

Župan Juraj Blanár odvolal z funkcie riaditeľa odboru SO/RO ŽSK, ktorý sa zaoberá eurofondmi. Urobil tak po niekoľkonásobne medializovanom prípade rekonštrukcie námestia v Liptovskom Jáne, zo strany OZ Proti korupcii a na základe znaleckého posudku vypracovaného pre ministerstvo pôdohospodárstva, ktorý konštatoval, že pri osadení odvodňovacích žľabov došlo k rozdielu medzi odhadovanou a fakturovanou cenou o 8 441 eur. Znalec však skúmal len jednu rozpočtovú položku a nebral do úvahy celkový vysúťažený rozpočet diela, kde na základe zistení Ovseníkovho odboru cena poklesla o viac ako 100-tisíc eur. Spôsob posudzovania jednotkovej ceny jednej položky z celkového rozpočtu považujú odborníci za neštandardný. Vždy sa totiž dielo súťaží ako celok. Odvolaný riaditeľ to považuje za veľmi pochybné.

 

Prečo ste pri kontrole verej­ného obstarávania uznali jed­notkovú cenu za žľaby v ta­kejto výške? Nemali ste cenu tejto položky znížiť ako nepri­merane vysokú?
Nie, pretože takýto postup nám neumožňovalo usmer­nenie riadiaceho orgánu, ktorým je ministerstvo pô­dohospodárstva. V minulos­ti sme totiž už dvakrát na podobný problém narazi­li. V prvom prípade sme po­dobne neuznali nakladanie s odpadmi, pretože sme ho považovali za nehospodár­ne. Dokonca sme sa obráti­li na správu finančnej kon­troly, aby vymohla peniaze späť, pretože prijímateľ ich nechcel vrátiť. Riadiaci or­gán však rozhodol a usmer­nil nás v tom zmysle, že nie je možné riešiť hospodár­nosť a efektívnosť vynalože­nia prostriedkov na základe sumy jednej položky za uk­ladanie odpadov na skládku, pretože táto bola vysúťažená vo verejnom obstarávaní ako súčasť celého diela a že nie je možné spochybňovať jed­notlivé položky, pretože vyšli z celkového VO.

 


A čo druhý prípad?
Pri ňom sme zistili, že v jed­nom stavebnom objekte mali byť inštalované stĺpy verej­ného osvetlenia pred kultúr­nym domom v jednotkovej cene 360 eur a vedľa v parku úplne identické stĺpy v jed­notkovej cene 12 eur. Odpo­veďou riaditeľky odboru na ministerstve pôdohospodár­stva bolo, že zákazka sa vo VO súťažila ako celok, a pre­to nie je možné posudzovať samostatne jednotlivé po­ložky. Opätovne sme to na­mietali, že to sa bežne deje a treba sa na to zamerať a vy­riešiť to. Opätovne sme do­stali usmernenie, že jednot­kové ceny nemáme právo posudzovať.

 


Čo sa potom stalo v prípade Liptovský Ján? V čom je tento prípad iný?
Nerozumiem tomu, pretože v tomto prípade si minister­stvo dalo vypracovať posu­dok a znalcovi dalo otázku, aby posúdil hospodárnosť jednej rozpočtovej polož­ky, odvodňovacieho žľabu v hodnote 30-tisíc eur, z cel­kového vysúťaženého diela, investície v objeme 360-ti­síce eur. Znalec zistil, že cenníková cena žľabu bola 169 eur a fakturovaná cena podľa zmluvy bola 243 eur, čo je rozdiel 74 eur. Samo­zrejme, v takomto prípade musel konštatovať, že je to nehospodárne. Zároveň ale konštatoval, že boli osadené v súlade s projektovou doku­mentáciou.

 


Súhlasíte s tým, že to bolo nehospodárne?
Samozrejme, že nie. Ako som už uviedol, počas celého ob­dobia riadenia eurofondov sme vždy boli riadiacim orgá­nom – ministerstvom usmer­ňovaní tak, aby sme nepo­sudzovali hospodárnosť na základe jednotkovej ceny, ale na základe výsledkov VO ako celku. Nemôžeme predsa po­sudzovať jednotlivé časti VO. Ak by sme to robili, tak sme našli podobné rozdiely v ce­nách pri akomkoľvek VO.

 


Ako je to možné?
Pretože pri elektronických aukciách pri VO na stavby je bežné, že dôjde k zníženiu ceny aj o 50 %. Až následne víťaz dodá položkový rozpo­čet. Rozpočtár sa však už ne­zvykne trápiť s tým, že zníži cenu každej položky o prís­lušné percento, ale zníži vý­slednú celkovú sumu a to tak, že zníži niektoré položky tak, aby mu na konci vyšla vysú­ťažená cena. Vnímam to ako nedokonalosť procesu a aj ako nepochopenie zo strany rozpočtárov. Ale takto sa to deje a my sme nemali opráv­nenie to skúmať.

 


Súhlasíte s tým, že ste pochy­bili a aj vďaka tomu boli ne­hospodárne vynaložené pro­striedky vo výške 120-tisíc eur?
Práve naopak, je nevyvráti­teľný fakt, že náš odbor pri tomto obstarávaní uchránil verejné zdroje vo výške viac ako 100-tisíc eur. Pretože pri výkone odborného hodnote­nia už na začiatku sme za­chytili, že táto rozpočtová položka, odvodňovací žľab, bola vo dvoch stavebných objektoch nadhodnotená a vychádzajúc z cenníkových cien sme vypočítali výšku jej zníženia o vyše 100‑tisíc eur. Takto sme vykonali svoju kompetenciu, ktorá má od­porúčací charakter. Všetky ďalšie kroky však už boli na ministerstve, pretože ono za­bezpečovalo proces výberu.

 


Takže pochybilo minister­stvo?
Áno, ale je to de facto len administratívna chyba. Od nás k nim išlo odporúča­nie, aby sa v týchto konkrét­nych položkách znížil nená­vratný finančný príspevok (NFP) o 100‑tisíc eur. Malo sa to premietnuť do konkrét­nych položiek. To sa nesta­lo a dnes to niekto účelovo vyťahuje a z môjho pohľa­du chce jedného prijímateľa trestať dvakrát. Lebo my sme ho už de facto potrestali tým, že sme mu znížili rozpočet zo 470‑tisíc na 360‑tisíc eur a takto sme uchránili verejné zdroje. Teraz takto skúmať jednotkovú cenu jednej po­ložky sa nám zdá nespravod­livé a účelové.

 


Prečo podľa vás ministerstvo v tomto prípade zmenilo op­tiku a pristúpilo k posúdeniu jednej rozpočtovej položky?
Z môjho pohľadu to bolo na základe mediálneho tlaku. Je to však vytrhávanie z kon­textu, nie snaha o riešenie problému. Ak raz skonštato­vali, že je tu takýto problém, tak si treba povedať, či nie sú takéto problémy aj pri iných projektoch a ako ich idú rie­šiť. My sme ich na to už nie­koľkokrát upozorňovali. Celá táto kontrola bola z môjho pohľadu účelová a nemys­lím si, že je vhodné vytvárať na kontrolórov takýto tlak. Celé svoje pôsobenie na od­bore som sa snažil, aby sme tu dodržiavali základné prin­cípy, na ktorých je postavená EÚ, pretože si ich vysoko vá­žim, a tými sú najmä rovnosť a zastupiteľská demokracia. Tu však sa princíp rovnos­ti porušuje. Veď sama kon­trolná skupina konštatuje, že po našich zisteniach mali byť v kooperácii s minister­stvom upravené rozpočty. Prečo nás dnes ministerstvo trestá za to, čo v kooperácii s nami neurobilo? My sme im spis odovzdali do Bratislavy a výberová komisia rozhodla, pričom súhlasila s naším ná­vrhom znížiť NFP o 100‑tisíc eur. Ale konkrétne položky už neupravila. V tej fáze sme my už nemali možnosť vstu­povať do procesov. My nemô­žeme robiť veci nad rámec. Našou povinnosťou potom bolo skontrolovať, či obstará­vateľ v lehote začal VO. Na­vyše, keď sme sa potom pý­tali ministerstva, ako opraviť chybu, ktorú aj oni spôsobili, tak sme odpoveď nedostali.

 


Ako vnímate vaše odvolanie?
Moje odvolanie bolo správ­ne riešenie, je dôležité, aby sa organizácia očistila. Be­riem plnú zodpovednosť za to, čo som urobil. Je mi však ľúto, že sa menujú v novi­nách ľudia v negatívnom svetle, pretože my sme nik­dy nič nezdefraudovali, nik­dy sme nikomu nič neurobili nad rámec klientelistického prístupu. Pre nás bola al­fou a omegou rovnosť, rov­naké zaobchádzanie. Ja som svojich ľudí poveril, aby išli na kontrolu a ja som rozho­dol a schválil som ich závery. Za svoje rozhodnutia beriem plnú zodpovednosť. Spôsob, akým komunikuje prípad OZ Proti korupci považujem za scestný a porušujúci zák­ladný princíp rovnosti. Pre­čo si, napríklad, neurobi­li znalecký posudok na celú stavbu, ale len na jednu po­ložku? Ak táto položka bola nadhodnotená aj po tom, ako sme celkovú cenu diela zníži­li o 100‑tisíc eur, tak predsa museli byť niektoré položky podhodnotené. Ktoré to boli? Tým sa už nezaoberali. Pre­čo? Veď sa predsa nedá takto vytiahnuť jedna položka z rozpočtu a nikdy sa to ani takto nerobilo. Veľmi nega­tívne na celej kauze je najmä to, že zamestnanci stratili is­totu. Dnes ju nemajú, preto­že ministerstvo v rovnakých veciach nepostupuje rovna­kým spôsobom. A to nie len v tomto konkrétom prípade.

 


Ako by ste zhodnotili vaše pô­sobenie vo funkcii?
Je príznačné, že som nastúpil 15 dní pred schválením ROP a odchádzam ku dňu, kedy bude oficiálne ukončený, teda 31. 12. 2015. Je za nami kus práce, ktorú sme s kolegami odviedli. Som veľmi šťast­ný, že som tu mohol byť po celú dobu realizácie projek­tu. Prijal som ponuku zalo­žiť samostatný odbor na ŽSK. Nikto s tým nemal dovtedy žiadne skúsenosti. Myslím si, že s 97 projektmi na skva­litnenie života za 74 milió­nov eur, sa nám v kraji po­darilo naštartovať pozitívnu zmenu k lepšiemu. Teraz je na mestách a obciach, najmä na samotných obyvateľoch, ako k tomu budú pristupovať a ako budú vedieť využívať to, čo sa u nich vybudovalo. Dôležité totiž je, a robili sme to najmä preto, aby sa nám tu spolu začalo lepšie žiť. Aby sme viac spolu komunikovali a vážili si jeden druhého.

 


Blíži sa 17. november, výročie Nežnej revolúcie, kedy si pri­pomíname deň boja za slobo­du a demokraciu. Ako sa na to pozeráte, čo ste robili?
Deň 17. november 1989 mi zostane hlboko zarytý v mys­li a srdci. Bol som štvrták na Ekonomickej fakulte v Ban­skej Bystrici, kde som už ťaž­ko znášal prijímanie nezmy­selnej ideológie napríklad na hodinách vedeckého komu­nizmu. V piatok večer prišiel na vysokoškolský internát môj veľmi dobrý spolužiak, ktorý bol na stáži v Lipsku a prinášal nám informácie o revolučnom dianí v NDR. Bol vyľakaný, lebo keď prestu­poval v Prahe, videl, že sa nie­čo mimoriadne melie. Sobota bola v očakávaní a počúva­ní Slobodnej Európy a debaty s ostatnými študentmi, v ne­deľu sme mali prvé stretnutie štrajkového výboru v menze za účasti prodekana pre po­litické záležitosti, ktorý nás hneď na úvod počastoval „no čo, vy suterén spoločnosti“. A potom začal môj skutoč­ný boj za slobodu a demokra­ciu. Spomínam si na naše sko­ré ranné výjazdy škodovkou stovkou a divoké jazdy cez Brezno a Čertovicu na Liptov a lepenie plagátov na zastáv­ky a stĺpy, ktoré nám v noci pripravovali naši kamaráti na cyklostyloch. A nie raz sa na nás zavesili aj „kamaráti z piatej B“. Kto si tú dobú pa­mätá a pozná ju dôverne, vie, čo znamenal AKUTOL a čier­na ruka. Akutol – ako tekutý obväz v spreji super lepil, len list ste museli prejsť rukou a na nej vám zostala tlačia­renská čerň. Každý vedel, keď sme prišli na internát z vý­jazdu, že sme boli lepiť. Ako člen štrajkového výboru som bol spoluorganizátorom oku­pačného štrajku našej alma mater na Tajovského, kde som prespával so svojimi kolegami na chodbách, nevynechal som ani jedno verejné stretnutie na námestí SNP, zúčastňo­val sa osobne stretnutí s ro­botníkmi, spomínam si na horlivé diskusie v Harma­neckých papierňach, kde mi jeden pán, skladník vytiahol Pravdu s 1968 s Dubčekom, stretnutia v Podbrezovej, kde som prvýkrát počul o Alwe­gu a inštrukcie, „študáci pý­tajte sa, my sme sa nemohli, nás zastrašili“.... Bol som na mnohých diskusiách a vy­svetľoval som svoj pohľad, na slobodu a demokraciu, pred rôznymi veľkými fórami a vô­bec som nerozmýšľal nad dô­sledkami, čo keď sa to nepo­darí, čo keď sloboda a pravda nezvíťazí. Chvalabohu, zvíťa­zila, no rokmi sa mi javí, že sa oslabuje, v nás, v našich ide­áloch. A preto si ju musíme strážiť, posilňovať, utužovať, aby sa nám akosi pomalič­ky – potichučky nevytratila. No nie zlými nástrojmi, lebo zlo sa zlým neodstráni. Pau­šalizácia, verejné osočovanie a očierňovanie boli praktiky režimu, ktorý sa nám poda­rilo v roku 1989 zrúcať, ne­vracajme sa a neuchyľujme sa k týmto konaniam. Veľmi som privítal vstup Slovenska do Európskej únie. Vstup do spolku, ktorého základnými princípmi majú byť rovnosť, zastupiteľská a participatív­na demokracia. Ktoré by sme mali dodržiavať, no nie vždy sa nám to darí. Tak ako aj v mojom prípade, pri pohľade na dodržiavanie základného princípu rovnosti.

 

Michal Filek, snímka archív

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA ŠTVRTOK
9 °C
9 °C
13 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod