V Mojši sa hniezdo nachádza na okraji Vodného diela Žilina. V minulosti bolo umiestnené na stĺpe elektrického vedenia priamo v obci. Pred niekoľkými rokmi ho aj z bezpečnostných dôvodov presťahovali bližšie k Váhu. „Bociany sú tu dlhé roky. Báli sme sa, či si zvyknú na nové hniezdo, ale našťastie boli naše obavy zbytočné,“ rozpráva starosta obce Mojš Štefan Svetko.
Tento rok sa v Mojši vyliahli tri mláďatá. „Veľmi sa tomu tešíme, lebo máme za sebou aj menej úspešné roky. Vlani boli síce štyri mladé, ale rok predtým sme videli len jedno mláďa a keď sme prišli krúžkovať, tak už nebolo v hniezde,“ opisuje smutnú udalosť starosta.
Krvavý súboj
Úspešne tento rok zahniezdili aj bociany vo Varíne. V súčasnosti sa hniezdo nachádza vo dvore Správy Národného parku Malá Fatra (SNPMF). „Je tu osadené od roku 2020. Pôvodné hniezdo bolo postavené na stĺpe elektrického vedenia o ulicu nižšie, kvôli bezpečnosti bolo preložené na umelú podložku,“ vysvetľuje Dana Zimenová zo Správy NPMF.
Vo Varíne sa tento rok tešia z dvoch bocianích prírastkov. Ich vyliahnutiu však predchádzala veľká dráma. „Koncom apríla priletel do hniezda tretí bocian a došlo k súboju. Bol to dosť ostrý súboj, bociany boli až krvavé. Následne sme našli pod hniezdom vypadnuté, rozbité vajcia. Bolo teda otázne, či bude tento rok hniezdiaca sezóna úspešná. Napriek tomu sa rodičom podarilo odchovať dve mláďatká,“ rozpráva Dana Zimenová.
Stará metóda
Aby mohli ochranári ľahšie identifikovať bociany zo svojho revíru, v utorok 30. júna sa pri hniezde v Mojši a vo Varíne uskutočnilo krúžkovanie nových prírastkov. Okrem zamestnancov Správy NPMF sa ho zúčastnil aj ornitológ Ján Korňan.
„Krúžkovanie je veľmi stará ornitologická metóda na zisťovanie základných biologických údajov jednotlivých druhov vtákov. Bocian je sťahovavý vták a pomocou odčítacích krúžkov, ktoré sa dajú identifikovať výkonnou optikou na veľkú vzdialenosť, sa zbierajú veľmi cenné údaje o týchto druhoch. Takýmto spôsobom vieme zistiť priestorovú distribúciu v ich hniezdnom areáli, vieme zistiť migračné trasy, kde zimujú, kde majú ťahové zástavky, kde zbierajú potravu, aby mali dostatok síl na prelet obrovských vzdialeností až do Južnej Afriky,“ vysvetľuje význam krúžkovania Ján Korňan.
Radar v génoch
Práve vďaka tejto metóde sa podarilo získať zaujímavý údaj. A to, ako bociany migrujú zo strednej Európy až na opačnú stranu pologule.
„Slovenská časť letí smerom na východ, cez Bospor a Dardanely, ale už česká populácia sa tiahne západnou cestou, po pobreží Atlantického oceána, cez Gibraltár atď. Majú to v sebe geneticky zakódované. Mláďatá odlietajú z hniezdiska ešte pred rodičmi. Cestu im nikto neukázal, a predsa trafia,“ zaujímavo rozpráva Ján Korňan.
Mladé bociany z Mojša a Varína sa podľa ornitológa tešia dobrej kondícii. Približne za dva mesiace by mohli odletieť. Okrem bocianieho hniezda sa vo dvore Správy NPMF nachádza aj záchranná stanica, kde ochranári liečia zranené zvieratá.
Pri príležitosti krúžkovania označili rovno aj samicu výra skalného, ktorá sa rehabilitovala vo Varíne po nehode.
„Samica výra sa zachytila do ochrannej siete za futbalovou bránkou v dedine Lipovec pri Martine. Ľudia nám volali, či ju môžeme prísť vyslobodiť. Boli sme u zverolekára, ktorý nám potvrdil, že je v poriadku, len je vysilená. Čoskoro ju plánujeme vypustiť do voľnej prírody tam, kde bola chytená,“ dodáva vedúci stráže prírody v NPMF Pavol Kubala.
