Žilinský Večerník

23. apríl 2024 | Vojtech
| 6°C

Spravodajstvo

Vianočné zamyslenie kňaza Antona Duníka: Na Vianoce urob len to, čo Ježiš, staň sa človekom!

Blížiace sa sviatky sú od nedávna prioritne kresťanskou záležitosťou. Práve táto najväčšia náboženská skupina na Slovensku si pripomína narodenie Ježiša Krista. Aké Vianoce nás čakajú tentoraz po duchovnej stránke, sme sa pýtali kňaza žilinskej diecézy Antona Duníka (46).

23.12.2022 | 11:00

Čím môžu byť tieto Vianoce výnimočné vplyvom nových okolností v roku 2022?

Nikdy nie sú rovnaké, sú jedinečné pre každého človeka, lebo Ježiš sa chce narodiť v srdci človeka, čo je originálny príbeh pre každého jedného z nás. Cez vojnovú, pandemickú či energetickú krízu sledujeme nevyhnutnú potrebu návratu k človečenstvu a znovuobjaveniu skutočnosti, že dávať, obdarovať to je úžasná vec. Hudobná skupina IMT Smile sa pýta v skladbe Veselá pesnička, že kedy budú ľudia ľuďmi? Preto hovorím, na Vianoce urob len to, čo je Ježiš, staň sa človekom. Ak sa konečne staneme ľuďmi, ktorí objavia v srdci prirodzený zákon lásky, tak sa zlepšia vzťahy a máme tu kľúč: všetky krízy nám totiž ukazujú aj nahotu našich vzťahov. A to, že ide o vzťahy, práve ukazujú Vianoce tým, že slovo sa stalo telom.

Kde vidíte najviac krízu vzťahov v spoločnosti?

Neochota ustúpiť a vidieť iba samého seba, respektíve svoj zisk,  je zdrojom týchto konfliktov. Bohatstvo nás ničí, lebo vidíme iba seba. V kresťanstve sa láska zdieľa, dáva. Toto je aktuálne pre tieto Vianoce viac než inokedy, všímajme si človeka okolo seba. Rozmýšľajme, kto je môj blížny?

Vianoce sú o rôznych zbierkach, pomoci, to by malo stačiť, nie? Môžeme si potom povedať, že sme dobrí ľudia a máme akoby všetko vybavené?

Nie je to iba o finančných daroch, dar je aj objatie či úsmev, rada a pohladenie. Ak niekto môže a má, tak je v poriadku, že objaví v sebe dar charity. Vieme, že na Vianoce sa dávajú darčeky, ale zaujímavým darom pre človeka môže byť napríklad spoločný obed s priateľmi, či dať druhému pocítiť, že som tu pre teba. Niečo materiálne určite poteší, ale učiť sa viac dávať seba, sa zhmotňuje v príbehu Božieho syna, ktorý sa obetoval za človeka.  A môže to začať už pri vianočnom stromčeku: tým, že darom som pre svojich blízkych predsa ja sám.


 

Konzumná spoločnosť nás núti nakupovať veľa darčekov, mať najkrajšiu výzdobu, úžasnú večeru. Je to v poriadku, či žijeme ozaj chorú dobu?

Štedrá večera – chápeme vôbec, že stolovanie má obrovský význam a sme skutočne štedrí? Problém nemusí byť v nakupovaní, lebo nakupovanie je určitou prípravou a hlavne socializáciou, čo je dobré. Ľudia idú do obchodov, na trhy – stretávajú známych, prehodia pár slov, zabavia sa. Múdry človek vie, že koľko potrebuje a aj vie, že to načo sa chystá. Je o úžasnom spoločenstve. Nemusíme, podľahnúť konzumu a stresu, toto je to pozlátko, zároveň dráma, keď človek vidí len plné obchody a stoly a nevidí človeka. Predstavte si, že si odtrhnete salónku zo stromčeka. Je obalená v krásnom obale, ale čokoláda vám nemusí chutiť. Chutí nám pri spoločnom stolovaní? Možno otázka aj pri slávení... Cítime spoločenstvo, alebo sme zase oklamaní pozlátkom?

V predošlej odpovedi zaznelo slovo socializácia, vraj ho vašim farníkom často pripomínate. Prečo je pre vás kľúčové vo viere?

Človek je „homo socialis“, teda prirodzene vytvára spoločenstvo. My sme priamo úmerne závislí na spoločenstvách, veď aj Ježiš vytvára s Máriou a Jozefom rodinu. Ježiš nebol individualista a neutekal od ľudí, bol v centre a ľudia za ním chodili, ale On aj hľadal stratených. Musíme sa učiť žiť  a rešpektovať jeden druhého, na čo potrebujeme socializáciu alebo „communio“, ak chcete. Cítime predsa vo svedomí, že si vieme nájsť spoločnú cestu a tvoriť pohodu i pokoj. Toto keby sa prenieslo do života mnohých ľudí, ktorí radšej volia virtuálnu realitu – individualizmus, tak by to bolo dobré. Je predsa rozdiel zdieľať fotografie skvelej večere na sociálnych sieťach, alebo ju skutočne zažiť cez jedinečnú atmosféru, chuť i radosť s priateľmi. Toto je veľmi dôležitá vec, ukázala nám to skúsenosť s virtuálnymi svätými omšami, iste bola to pomoc, ale videli sme a zažili, že to nestačí, lebo potrebujeme nevyhnutne spoločenstvo (koinonia – pozn. respondenta) živých a eucharistiu, čiže živého Ježiša. Ale zároveň my nemôžeme z tohto sveta utekať, sme v ňom reálne zasadení, a preto je výzva k socializácii so všetkými tak dôležitá. Vianoce otvárajú veľkú možnosť pre všetkých ľudí dobrej vôle.

Krátky odkaz pre čitateľov Žilinského večerníka od Antona Duníka k vianočným sviatkom je...?

Na Vianoce urob len to, čo je Ježiš, staň sa človekom! Požehnaný celý rok 2023, nech je to rok radosti a lásky.

 

Autor: Juraj Vnuk, redaktor

Foto: archív

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod