Vyvrcholením spomienkových podujatí bolo 12. júna slávnostné odhalenie pamätnej tabule na železničnej stanici Ružomberok – Rybárpole. Miesto má priamu väzbu na druhý transport družstva Interhelpo, ktorý smeroval do Strednej Ázie v roku 1926.
Práve železnica bola pred sto rokmi začiatkom náročnej cesty pre dobrovoľníkov, ich rodiny aj materiál určený pre budúce závody. Z regiónu odchádzali ľudia, ktorí sa rozhodli opustiť svoje domovy a prispieť k budovaniu nového života v dovtedy vzdialenom a málo známom Kirgizsku. „Práve preto Ružomberok, lebo v roku 2026 odtiaľto odišiel 2. transport. Ten najviac pomohol družstvu Interhelpo. Na tento rok pripadá 100. výročie daného transportu, odkiaľ odišlo 80 percent ľudí a materiálu z bavlnárskych závodov Ružomberok,“ uviedol predseda Spolku Slovákov žijúcich v Kirgizsku Pavol Záhumenický.
Konferencia pripomenula príbeh Interhelpa
Podujatie doplnila medzinárodná konferencia venovaná družstvu Interhelpo a jeho historickému odkazu. Medzi prednášajúcimi bol aj autor knihy o Interhelpe Lukáš Onderčanin. Kultúrnu časť programu priniesol folklórny súbor Liptov.
Priemyselno-stavebné družstvo Interhelpo vzniklo v roku 1923 v Československu a jeho kancelária sídlila v Žiline na Mariánskom námestí. Jeho názov v jazyku ido znamená „vzájomná pomoc“. V rokoch 1925 až 1932 vyrazilo do sovietskeho Kirgizska niekoľko transportov dobrovoľníkov zo Slovenska, Česka a ďalších prostredí vtedajšieho Československa. Prvý transport odišiel zo Žiliny v roku 1925.
Dobrovoľníci sa v novej krajine podieľali na rozvoji priemyslu, výrobe, budovaní škôl, nemocníc aj železničnej infraštruktúry. Ich príbehy však neboli iba príbehom nadšenia a práce. Historické svedectvá hovoria aj o ťažkých podmienkach, chorobách, neskorších represáliách a strate samostatnosti družstva.
Na Slovensko zavítali aj potomkovia Interhelpa. Na snímke s nimi je vpravo predseda spolku Pavol Záhumenický.
Odkaz, ktorý pretrváva
Pamätná tabuľa venovaná odídencom do Kirgizska je osadená aj v Žiline na vlakovej stanici. Tieto spomienky poukazujú na význam miestnych dejín, ktoré presahujú hranice regiónu aj Slovenska. Pamätná tabuľa má pripomínať konkrétnych ľudí a rodiny, ktorých rozhodnutia spojili Ružomberok s Kirgizskom.
Pavol Záhumenický vníma odkaz družstva aj dnes ako dôležitý. „Odkaz družstva Interhelpo nikdy nevymrie - či už Na Slovensku alebo v Kirgizsku je to veľký príklad, aký neoblomný bol a je národ Slovákov.“
Pamäť na Interhelpo má význam aj pre súčasných potomkov vysťahovalcov. Spolok Slovákov žijúcich v Kirgizsku sa usiluje prepájať rodiny, hľadať historické väzby a podporovať komunitu. Súčasťou tejto práce je aj pripomínanie príbehov ľudí, ktorých korene siahajú do Ružomberka, Žiliny, Handlovej, Brna a ďalších miest. „Súčasní potomkovia Slovákov sú hrdí na svojich predkov družstva Interhelpo, ako aj na to že sú Slovákmi,“ uviedol.
Spolok podľa neho vytvára spojnicu medzi Slovenskom a Kirgizskom v historickej, kultúrnej i spoločenskej oblasti a pomáha potomkom Slovákov. Práve v Ružomberku sa stretli aj niektorí potomkovia z Interhelpa. Odhalenie tabule v Rybárpoli tak nebolo len pohľadom do minulosti, ale aj pripomenutím väzieb, ktoré pretrvávajú dodnes.
