Žilinský Večerník

26. apríl 2024 | Jaroslava
| 9°C

Právo a dane

Prekážky v práci a náhrada mzdy

V poslednom vydaní rubriky sme prisľúbili, že aj naďalej sa budeme venovať otázke prekážok v práci, špeciálne so zameraním na prekážky v práci na strane zamestnanca.

14.09.2017 | 10:59

K príjemnejším pre­kážkam v práci patrí svadba zamestnanca. Zamestnávateľ po­skytne zamestnan­covi pracovné voľno s náhradou mzdy. Voľno sa poskytne v rozsa­hu jeden deň na účasť na vlast­nej svadbe. Platí teda, že na deň vlastnej svadby si nemusíte brať dovolenku.

Zákon pamätá aj na skutočnosť, že na svadbe by nemali chýbať ro­dičia a deti novomanželov. Zákon preto priznáva nárok na pracovné voľno v rozsahu jeden deň dieťa­ťu a rodičovi zamestnanca na účel ich účasti na svadbe zamestnanca. Pracovné voľno sa poskytuje bez nároku na náhradu mzdy.

Zákonník práce počíta s pra­covným voľnom aj pri bežnejších okolnostiach, akými sú dopravné ťažkosti. V prípade nepredvída­ného prerušenia premávky alebo meškania pravidelnej verejnej do­pravy sa zamestnancovi poskytu­je pracovné voľno na nevyhnutný čas bez náhrady mzdy, ak nemo­hol pracovisko dosiahnuť iným spôsobom. V prípade prerušenia premávky musí ísť o nepredvída­né okolnosti, prekážka v práci by nevznikla, ak napr. na konkrét­nom úseku bývajú zápchy. Voľno sa rovnako neposkytne, ak mal zamestnanec možnosť dosiah­nuť pracovisko iným spôsobom, napr. využitím iného dopravného prostriedku.

V súvislosti s dochádzaním do zamestnania Zákonník prá­ce pamätá na zamestnancov so zdravotným postihnutím. Ak má takýto zamestnanec z poveter­nostných dôvodov znemožnenú cestu do zamestnania individu­álnym dopravným prostriedkom, ktorý používa, má nárok na pra­covné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň. Zákon nešpeci­fikuje, o aký individuálny doprav­ný prostriedok má ísť – podľa nás je tento pojem potrebné vykladať široko. Rovnako zákon nešpecifi­kuje, o aké poveternostné vplyvy má ísť. Musí však existovať príčin­ná súvislosť medzi nemožnosťou použiť prostriedok a charakterom poveternostných vplyvov. Dodá­vame, že na účely Zákonníka prá­ce je zamestnancom so zdravot­ným postihnutím zamestnanec uznaný za invalidného podľa oso­bitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží roz­hodnutie o invalidnom dôchodku. Ak sa zamestnanec sťahuje, má nárok na pracovné voľno bez ná­hrady mzdy na nevyhnutne po­trebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v rámci tej istej obce a najviac dva dni pri sťaho­vaní do inej obce. Podmienkou je, aby mal zamestnanec vlastné bytové zariadenie. Náhrada mzdy zamestnancovi patrí, ak sa sťa­huje v záujme zamestnávateľa, t. j. napríklad ak zamestnávateľ preložil zamestnanca na iné pra­covisko a z tohto dôvodu sa musí zamestnanec presťahovať.

Ak sa zamestnanec sťahuje z vlastnej vôle, aby si skrátil čas dochádza­nia do práce, nepôjde o sťaho­vanie v záujme zamestnávateľa. Každý prípad je však potrebné posudzovať individuálne, nakoľ­ko skrátenie času dochádzania do zamestnania môže byť v zá­ujme zamestnávateľa – napr. ak ide o zamestnanca s pracovnou pohotovosťou, u ktorého je zo strany zamestnávateľa záujem na tom, aby sa vedel na pracovisko v prípade potreby dostaviť v čo najkratšom čase.

Menej používané je poskytnutie pracovného voľna na vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru. Zákonník práce ním reflektuje na stav, kedy sa zamestnanec potrebuje pred ukončením jedného pracovného pomeru zúčastniť na pohovore na nové pracovné miesto. Pracov­né voľno sa poskytuje bez náhra­dy mzdy na nevyhnutne potreb­ný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas výpovednej doby. Zamestnanec teda môže každý týždeň počas výpovednej doby vy­užiť možnosť poldenného voľna na vyhľadanie nového pracovného miesta. Keďže sa voľno poskytuje len v rámci výpovednej doby, nut­ným predpokladom pre túto pre­kážku v práci je, že už došlo k úko­nom smerujúcim ku skončeniu pracovného pomeru. So súhlasom zamestnávateľa možno pracovné voľno zlučovať, t. j. zamestnanec počas jedného týždňa poldenné voľno nevyužije a v iný týždeň vy­užije celodenné voľno. Zamest­nancovi môže vzniknúť aj nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, a to v prípade, ak došlo ku skončeniu pracovného pomeru vý­poveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvede­ných v § 63 ods. 1 písm. a) až c) (zrušenie/sťahovanie zamestnáva­teľa, nadbytočnosť zamestnanca, nemožnosť výkonu práce zo zdra­votných dôvodov).

Nezabúdajte, že existenciu pre­kážky v práci je zamestnanec po­vinný zamestnávateľovi riadne preukázať, inak zamestnávateľ nie je povinný na ňu prihliadať.

Zdroj: Lukáš Muchý

Foto: Ilustračná

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod