V Žiline je minimum krytých tenisových hál. Tento fakt sa rozhodol zmeniť doslova tenisový filantrop Juraj Petráš, prezident TK Žilina.Už čoskoro bude pre športovú verejnosť k dispozícii nová tenisová hala. V krátkom rozhovore sme zisťovali, ako celý nápad vznikol. Základ bol jasný – vrátiť tenisu požičané.
Ako ste sa dostali k tenisu? Bol to pre vás odmalička šport číslo 1?
S kamarátom som chodil na hokej, lenže tréner ma poslal preč, že som moc chudý a malý, že zo mňa hokejista nebude a mám ísť hrať niečo ako ping pong. Vedľa zimného štadióna bolo 7 antukových dvorcov, kde som prišiel k môjmu prvému tenisovému trénerovi p. Polonyimu. Biely šport sa stal mojou celoživotnou vášňou.
Biely šport vás sprevádzal počas celého vášho doterajšieho života. Ani na sekundu ste ho neopustili?
Ja som tenista od deviatich rokov, mne tenis umožnil vyštudovať v zahraničí školu a profesiu, ktorá ma živí doteraz. Znie to dosť pateticky, ale dlhujem tenisu veľa. Keď bol voči mne v živote neskutočne dobrý, prečo mu to nevrátiť.
V čom bol ku vám tenis neskutočne dobrý?
Na tenisových turnajoch v mladosti som zažil najkrajšie zážitky mladosti. Na tenise som si našiel najkrajšie a najlepšie dievča, ktoré je stále mojou manželkou. V 1991 som sa dostal do Kanady, dostal som štipendium na Carleton univerzite, popri tom som hral a trénoval v Ottawe. Získal som kvalitné vzdelanie ako softvérový inžinier a som rád, že sa mi v brandži doteraz darí.
I preto ste sa rozhodli pomáhať športu, športovcom v Žiline?
Ja som bol 15 rokov v zahraničí. V roku 2005 som prišiel do rodného klubu TK Žilina, dnešného areálu, ktorý bol v dosť dezolátnom stave. Bol som ochotný dať do toho naše našetrené peniaze pod podmienkou, že budem mať podporu členov klubu a následne mestského zastupiteľstva. Tú sme získali a s manželkou sme kúpili budovu šatní, zrekonštruovali ju a podarilo sa nám ju skolaudovať v roku 2007. Postupne sa nám s podporou ľudí podarilo dostať areál do dnešných rozmerov. Pôvodným zámerom bola i hala, no bol to beh na dlhé trate. Kúpa pozemku pod halu bola komplikovaná kvôli reštitúcii pozemkov. Za toto obdobie sa vystriedali až traja primátori, až za terajšieho Igora Chomu sa nám podarilo náš zámer dokončiť.
Zámer postaviť tenisovú halu je už teraz realitou?
Pred dvomi rokmi sme začali pracovať na získaní územného rozhodnutia na stavbu haly, chceli sme tri dvorce, lenže susedia to videli inak. Takže teraz je hala o 1,2 m užšia, ako sme chceli a sú tam len dva tenisové a dva bedmintonové dvorce. Povrch sme zvolili rovnaký ako v Národnom Tenisovom Centre v Bratislave. Je to Decoturf – US Open, odpružený povrch. Prvýkrát chceme ťuknúť do loptičky po Vianociach. V polovici januára organizujeme prvý turnaj v našej hale: halové majstrovstvá Slovenska mladších dorasteniek. Oficiálne máme naplánované otvorenie haly na Valentína 14. februára 2015, kde by sme to chceli poriadne osláviť a zahrať exhibičný zápas.
Z akých zdrojov sa vám podarilo halu postaviť?
Je to postavené z privátnych financií mojich, mojej manželky, jej rodičov a komerčného úveru. Za ich podporu by som im rád poďakoval touto cestou. Nehanbím sa, že na to máme, hoci niekedy sa na Slovensku úspech neodpúšťa. Tento rok som celý voľný čas venoval tejto investícii. Hala je určená nielen pre klub, ale i celú verejnosť. Ja tomu verím, že tento projekt sa uživí a banke budeme riadne splácať. Počet zakrytých dvorcov na 100-tisícové mesto je alarmujúci, preto som presvedčený, že športová verejnosť sa tomuto dielu bude tešiť.
Ste aj prezidentom TK Žilina. Môžete bilancovať úspešný športový rok?
Áno, od roku 2006 som prezidentom klubu. Tento rok nám, žiaľbohu, ženy vypadli z extraligy. Nekúpili sme kvalitnú legionárku a s našimi dorastenkami sa to nepodarilo zachrániť. Ideme cestou vlastných odchovancov a jednoducho na kvalitnú zahraničnú hráčku neostali peniaze. Sme toho názoru, že sa treba prikryť takou dekou, na akú máme. Avšak v hodnotení klubov sme najlepší klub v Stredoslovenskom kraji a siedmy klub na Slovensku. Máme 17 tímov od tých najmenších až po dospelých.
Potešili nás výsledky mládeže, na majstrovstvá SR medzi najlepších 8 družstiev postúpili mladší žiaci, starší žiaci, staršie žiačky a dorastenky. Do celoštátneho kola Detského Fedcupu sa prebojovali naše dievčatá. Máme aj majsterky Slovenska vo štvorhre dorasteniek: Alžbetu Houbovú a Patríciu Illovú. Bronzovú medailu z MSR vo štvorhre dorasteniek získali Natália Seduchová a Janka Kuriaková.
Majstrami regiónu sa stali Martin Mihál v dvojhre mužov a Dominik Filípek v kategórii mladších žiakov, kde porazil ďalšieho nášho hráča Tomáša Ondruša. Striebornú medailu z majstrovstiev regiónu starších žiakov si odniesol Peter Pavol Pavelka.
V roku 2014 náš klub zorganizoval medzinárodný turnaj kategórie ITF dorastu, majstrovstvá SR dorastu, regionálne majstrovstvá a turnaj v každej vekovej kategórii od detského Davis Cupu a Fed Cupu až po dorast. Tých turnajov bolo hodne, čo nám občas trošku zazlievajú naši rekreační hráči, ktorí sa ťažšie dostávajú na dvorce.
Spoločne s futbalistami sme jeden z najstarších klubov v Žiline od roku 1908.
Máte aj vy pocit, že dnešná doba nepraje športu?
Teraz niečo poviem, čo asi pobúri viacerých športových funkcionárov, ktorí lamentujú nad nedostatkom peňazí v športe. Áno, bolo by ich treba viac, ale najväčším nepriateľom je niečo, čo pracovne nazývam ako kríza blahobytu. Deti sa majú príliš dobre. Keď chcú zažiť poriadny adrenalín, je tu neskutočné množstvo rôznych iných športu konkurujúcich aktivít, z ktorých si dieťa vyberá. Niektoré si dokonca vyberá z pohodlia svojej detskej izby. Zoberte si, že najväčšie talenty súčasnosti prichádzajú z východného Slovenska. Tam je život ťažší ako tu na západe Slovenska.
Takže ostáva to na rodičoch, či sa obetujú a odklonia deti od pohodlnej cesty kúpených adrenalínových zážitkov, alebo sa vyberú tou ťažšou cestou spolu so svojimi deťmi. Bez podpory rodičov sa v súčasnosti závodný tenis nedá robiť.
Je predpoklad, že sa môže niečo do budúcnosti zmeniť?
Ono to príde, že najväčší frajer nie je ten, čo má najlepšie auto, najexotickejšiu dovolenku, dom, i-Phone. Na západe už je v škole frajer ten, kto získal sám medaily a rôzne športové úspechy, lebo si ich musel tvrdo odmakať. Pekným príkladom je bohaté Švajčiarsko a Roger Federer.
Máte možno ešte nejaké nesplnené sny či osobné vízie?
Môj životný sen bol a je tvoriť softvér pri tenise. To sa mi aj splnilo, pretože, keď si otvorím okno, počujem najkrajšiu muziku: ťuk-ťuk tenisových úderov. Teraz mám len také prosté sny, aby sme sa na seba viac usmievali, menej si závideli a aby sme boli k sebe i iným spravodlivejší, viac si pomáhali a nielen na Vianoce. Všetkým čitateľom prajem pokojné Vianoce v kruhu tých, ktorých máte radi.
Juraj Vnuk
Snímka autor
