Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

19. jún 2018 | Alfréd

Z regiónu

Investigatívnych novinárov vražda nezastaví

Aká je práca novinára? Existuje vôbec sloboda slova? Je investigatíva v súčasnosti ohrozená? V súvislosti s dvojnásobnou vraždou slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej sa na pôde žilinskej Novej synagógy uplynulý týždeň uskutočnila verejná diskusia, na ktorú prijala pozvanie trojica slovenských novinárov. Novinárov, ktorí otvorene prehovorili napríklad aj o tom, či vo svojej práci pociťujú strach.

09.03.2018 | 13:21

Výrazne otriasla ce­lou slovenskou spoločnos­ťou, neustále zapĺňa titulné strany domácej i zahraničnej tlače a púta pozornosť mno­hých vplyvných svetových médií. Vražda investigatívne­ho novinára portálu Aktuali­ty.sk a jeho priateľky vyvoláva obrovské emócie, podnecu­je k verejným pochodom či otvoreným diskusiám. Jedna z nich sa iba pár dní po smut­nej udalosti uskutočnila aj v Žiline. Pozvanie na ňu prijali redaktor RTVS Michal Katuš­ka, novinárka a zakladateľka portálu Omediach.com Miro­slava Kernová a vedúci zahra­ničného spravodajstva denní­ka SME Matúš Krčmárik.

UDRŽAŤ ŠTANDARDNÝ VZŤAH

„Pokiaľ ide o súčasnú atmo­sféru v médiách, dá sa to zhr­núť nasledovne. Kým v mi­nulosti bola novinárska práca považovaná za určitú pre­stížnu vec, dnes je v očiach mnohých ľudí braná úpl­ne inak. Často sa hovorí, že novinári sú zapredaní a tak či tak idú v konečnom dôsledku proti vláde. V takejto nálade je dôveryhodnosť novinár­skeho povolania v porovna­ní s minulosťou naozaj niž­šia,“ hovorí Matúš Krčmárik z denníka SME. Podľa slov novinárky a zakladateľky portálu Omediach.com Mi­roslavy Kernovej je atmo­sféra medzi vládnou mocou a novinárskou obcou napä­tá už dlhodobo. „Je všeobec­ne známe, že či už premiér, alebo mnoho ďalších politi­kov jednoducho nemajú radi novinárov. Vedia však, že keď potrebujú k ľuďom do­stať informácie, s médiami musia udržiavať aspoň urči­tý štandardný vzťah. Premiér Robert Fico však dlhodobo degraduje prácu serióznych médií a tých, ktorí upozorňu­jú na rôzne kauzy či prešľa­py. Je fakt, že na tlačových besedách napríklad odpove­dá najmä bulvárnym novi­nárom, naopak, na seriózne médiá často nereaguje,“ vy­svetľuje Miroslava Kernová. Podľa Michala Katušku z ve­rejnoprávnej RTVS je vplyv politikov na formovanie ve­rejnej mienky a obrazu, aký majú novinári pred verejnos­ťou, nepochybne veľký.

HĽADAŤ VÄZBY A PREPOJENIA

Cítiť sa v novinárskej práci slobodne je podľa slov no­vinárov nevyhnutné. „Po­kiaľ by som sa vo svojej prá­ci v RTVS necítil slobodne, v danej inštitúcii by som ne­pracoval. Dokážem skonšta­tovať, že do prípravy, tvorby a formovania materiálov nám nikto nezasahuje a rovnako neregistrujem žiadne tlaky či vplyvy. Spravodajský tím je natoľko motivovaný, že po­kiaľ by tam niečo také bolo, verejnosť sa to veľmi rýchlo dozvie,“ tvrdí redaktor RTVS, podľa ktorého sú dôležité as­pekty slobodnej práce novi­nára najmä o vytváraní pro­stredia, ale aj o tom, akým spôsobom stojí za novinármi ich šéf, ako sa s ním môžu ra­diť a aká je dôvera medzi no­vinármi a ich nadriadenými. „Cítim sa slobodne, no ne­myslím si, že je to tak u všet­kých novinárov. Počas toho, ako sledujem médiá, vidím často témy, ktoré „promujú“ danú skupinu. No čitatelia sú natoľko pozorní, že rôzne zá­ujmy dokážu úspešne odha­ľovať. V súčasnej dobe tiež vo veľkej miere rezonuje aj téma početných tímov interne­tových trolov, pred ktorými by mali byť ľudia obozretní,“ upozorňuje novinárka Miro­slava Kernová. Investigatív­na práca, v ktorej zavraždený novinár Ján Kuciak vynikal, je podľa nej prapodstata no­vinárskej práce. „Investiga­tíva je základ a pravý dôvod novinárčiny. To, že dnes sa vo veľkom píšu i bulvárne člán­ky, nie je pravá novinárska práca, ale „beh za peniazmi“. Jej prapodstata spočíva v po­zeraní sa politikom na prsty a pomoci ľuďom. V rámci in­vestigatívy však nemusí ísť len o odhaľovanie rôznych politických káuz, ale aj o rie­šenie bežných občianskych záležitostí. Ján Kuciak nebol výrazný novinár, nechodil po diskusiách. On sedel nad papiermi a registrami a fak­ty vedel unikátne pospájať. Išiel po témach a podarilo sa mu odkryť mnohé veci. Keď sa pozriete na webovú strán­ku Aktuality.sk, titulky člán­kov jednoznačne vypovedajú o dosahu na najvyššiu moc,“ podrobne vysvetľuje Miro­slava Kernová. Jánovi Kucia­kovi sa podľa jej slov vzhľa­dom na jeho mladý vek podarilo poukázať na veľké veci. Ako ďalej dopĺňa Michal Katuška z RTVS, Ján Kuciak vždy tvrdil, že táto práca má zmysel práve vtedy, pokiaľ sa ide v téme do hĺbky a násled­ne sa niečo zistí.

NECHCEME SA JEJ VZDAŤ

„Investigatívna žurnalisti­ka je dôležitá preto, aby sa medzi ľuďmi, ktorí sú pla­tení z našich financií a mali by pracovať v náš prospech, odhaľovali prepojenia a väz­by. Keď som robil rozhovor s bývalým šéfom investiga­tívy v New York Times, ho­voril, že človek dostane na prácu napríklad rok, počas ktorého si môže všetko ove­rovať či rešeršovať. Zhodne­me sa snáď v tom, že nejakú investigatívu mať musíme. Hľadáme kompromis, kedy si človek rieši svoje každo­denné pracovné veci a po­pritom si nájde čas aj na skúmanie rôznych zdrojov a určitý rešerš. Investigatívy sa vzdať určite nechceme,“ tvrdí Matúš Krčmárik z den­níka SME. Miroslava Kerno­vá neskôr poukazuje aj na osobné skúsenosti s vyšet­rovaním polície pri vyhráž­kach. „Mám skúsenosť s dl­hodobým vyhrážaním. Prvá skúsenosť s políciou bola taká, kedy mi povedali, že na podobné správanie musím byť zvyknutá. Stretla som sa skôr s takým latentným po­stojom. Viem však aj o skú­senostiach iných novinárov, ktorí poukázali na mnohé kauzy a dostali sa do situácií, kedy sa to ani nezačalo riešiť. Možno si polícia až tak neu­vedomuje, na čo sú investi­gatívni novinári,“ konštatuje Miroslava Kernová. „Sme v atmosfére, kedy určité pre­misy v spoločnosti hovoria o tom, že polícii sa nedá dô­verovať a v mnohých prípa­doch nekoná. V polícii je však množstvo šikovných vyšet­rovateľov i bežných policaj­tov, ktorí si robia svoju prá­cu dobre. Majú isté postupy, riešia mnohé veci, ktoré sa často novinári a verejnosť ani nedozvedia. V tomto prípade ide z mojej strany skôr o za­chovanie diskurzu, nie obha­jovanie polície. Podľa môjho názoru im niektoré postupy zväzujú ruky a nemajú takú slobodu, akú má novinár, ktorý si ide preverovať veci,“ tvrdí Michal Katuška, pod­ľa ktorého by investigatíva mohla byť polícii nápomoc­ná, novinári majú totiž často oveľa viac informácií.

SKLADAJÚ MOZAIKU

Podľa Miroslavy Kernovej novinári skladajú určitú mo­zaiku a zistené informácie „dávajú von“. Pri svojej čin­nosti však musia počítať so zodpovednosťou za to, čo publikujú. „Pri svojej práci som sa pustil do viacerých tém, no pokiaľ by som zve­rejnil informácie, ku ktorým som sa dopátral, ohrozil by som zamestnancov polície, ktorí pracujú v utajení, ale­bo by som určitým spôso­bom zasiahol do vyšetrova­nia. Zmyslom novinárskej práce nie je poškodzovať ve­rejnosť, ale to, aby dostáva­la informácie, na ktoré má právo. Sú tam však isté hra­nice, ktoré sa neprekračujú,“ upozorňuje redaktor RTVS. „Rozdiel medzi novinár­mi a vyšetrovaním polície je ten, že ľudia si myslia, že novinár môže zverejniť svoj dojem a nemusí mať dôka­zy. Musí ich mať, no dôle­žité je zverejniť aj ten do­jem,“ tvrdí Matúš Krčmárik z denníka SME. Medziná­rodná mimovládna organi­zácia Reportéri bez hraníc (RSF) každoročne vydáva správu o slobode médií vo svete, ktorej súčasťou je aj rebríček umiestnenia krajín. Slovensko sa v ňom v roku 2017 umiestnilo na 17. mies­te. „Premiér neustále prí­zvukuje, že novinári sa ne­majú prečo sťažovať, majú perfektné podmienky a ab­solútnu slobodu médií. Ide o rebríček, v ktorom sú zahr­nuté i africké krajiny, v kto­rých sa novinári neodvážia len tak niečo povedať, pre­tože ich môžu popraviť,“ vy­svetľuje Miroslava Kernová, podľa ktorej sa situácia no­vinárov v porovnaní s tou spred 4 či 5 rokov vo sve­te celkovo zhoršila. „Vražda slovenského novinára pri­tiahla takú veľkú pozornosť aj medzinárodných organi­zácií práve preto, že tu na­stáva otázka, či teraz vôbec môžeme písať o nejakých in­vestigatívnych veciach. Ján Kuciak minulý rok upozor­ňoval, že mal vyhrážky. Polí­cia si to 44 dní prehadzova­la z oddelenia na oddelenie. Ako bol chránený človek, ktorý oznámil, že sa necíti bezpečne? Kauzy, o ktorých písal, sa teraz zdieľajú v ove­ľa väčšej miere. Kontaktu­jú nás zahraniční novinári, ktorí chcú informácie. Vláda sa dostáva do veľkého tlaku, ktorý nezažívala napríklad ani pri protikorupčných po­chodoch,“ hovorí novinárka.

MOŽNO ZANECHAL ODKAZ

„Na základe reakcií a vy­hlásení novinárskej obce sa novinári touto udalos­ťou nenechajú zastrašiť a na témach budú pokračovať. Ľudia, ktorí si objednávajú vraždy, robia chyby. Mysle­li si, že zabránia, aby infor­mácie prenikli na povrch. No malo to celkom opačný efekt, kedy sa práve upozor­nilo na texty, ktoré novinár písal. Tento prípad noviná­rov určitým spôsobom zom­kol a rovnako sa ukázala jedna pozitívna vec. Ján Ku­ciak počas celej doby spolu­pracoval aj s ostatnými in­vestigatívnymi novinármi,“ konštatuje. Hoci novinári v súčasnosti zomierajú po celom svete, upustenie od investigatívy nehrozí. In­vestigatívna práca je podľa redaktora denníka SME stá­le atraktívna aj pre mladých ľudí. „V redakciách, ktoré sa zaoberajú investigatívnou činnosťou, teraz môžu na­stať určité zmeny. Možno si zadefinujú nové postupy či zdieľanie informácií. Je možné, že Ján Kuciak, ktorý bol ochotný zdieľať všetky tie informácie cez ďalších novinárov, nám takýmto spôsobom zanechal aj urči­tý odkaz,“ dodáva na záver Michal Katuška.

Autor: Zuzana Holienčíková

Foto: Facebook Café Európa

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA ŠTVRTOK
26 °C
22 °C
23 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod