Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

15. december 2018 | Ivica

Z regiónu

Miška Pastorková: Úsmev je najkrajšia krivka na ľudskom tele

Moderuje, hrá, prináša radosť v nemocniciach ako zdravotný klaun. Michaela Pastorková, 32-ročná Žilinčanka, mama dvoch detí, ktorá sa riadi tým, že s úsmevom ide všetko ľahšie.

05.10.2018 | 10:47

Mnoho ľudí ju pozná po hla­se zo žilin­ských rádií, niektorí ju dokonca poznajú aj z televíznych ob­razoviek, no najznámejšia je asi vďaka moderovaniu rôznych verejných akcií v meste i mimo neho. Nie je to však všetko. Miška Pastorková pôsobí aj v im­provizačno-divadelnom zoskupení Kapor na scéne a stretnúť ju môžete aj ako zdravotného klauna na rôz­nych oddeleniach vo viace­rých nemocniciach.

HYPERAKTÍVNE DIEVČATKO?

Miška už ako malé dievča navštevovala všetky možné krúžky, ktoré boli po škole k dispozícii. „Chodila som na klavír, zborový spev, akrobatický rock´n´roll, do divadelného krúžku a mno­ho ďalších,“ prezradila. „Mám šťastie, že mám vý­borných rodičov, ktorí ma vždy podporovali v tom, čo ma bavilo,“ doplnila. Na základnej škole bola súčasťou tímu, ktorý tvo­ril programy na besied­kach či večierkoch. „Tam som sa dostala po prvýkrát k moderovaniu.“ Keď navštevovala spe­vácky zbor Hrdlička v ZUŠ L. Árvaya pod vedením pána Kállaya, chodila na rôzne vystúpenia a akcie. „V tej dobe som sa stretla s Jarkou Hatiarovou, te­raz Sýkorovou, s ktorou spolu fungujeme v Kapro­vi na scéne. Vtedy sme sa ale ešte nekamarátili. Ona mala tzv. „slušácke“ obdo­bie, ja som zase bola skôr rebel. Až v poslednom roč­níku na strednej sme za­čali chodiť do dramatic­kého krúžku pod vedením Jožka Abafiho, hrávali sme na Improligách a odvtedy sa z nás stali kamarátky aj kolegyne.“

KAPOR NA SCÉNE

V roku 2009 sa Miška Pas­torková, Jarka Sýkorová a Lukáš Tandara osamostat­nili. Vytvorili improvizačné zoskupenie Kapor na scéne. „Sadli sme si herecky aj im­provizačne, tak sme spolu začali hrávať.“ Neskôr sa k nim pri­dal aj Mirek Sýkora. „Všet­ci štyria sme zároveň aj profesionálni zdravot­ní klauni OZ Červený Nos Clowndoctors, pričom Mi­rek a Jarka fungujú aj v Čes­ku,“ povedala. V súčasnosti je ich re­pertoár bohatý. „Hráme rozprávky, z ktorých časť je improvizačná, časť au­torská. Tiež hráme celo­večerné predstavenia pre dospelých.“ Z najznámej­ších to sú Jánošík, Robin Hood, Hamlet či Rómeo a Júlia. Všetko s poriadnou dávkou humoru. „Máme di­vákov, ktorí videli našu hru Rómeo a Júlia aj desaťkrát a povedali, že by si ju kedy­koľvek pozreli znovu. Tým, že pri hraní veľa improvi­zujeme, vznikajú nečakané situácie. Táto forma hrania je pre nás zaujímavá, zaží­vame adrenalín. Je to niečo, na čo sa tešíme a aj keď hrá­me predstavenie aj dvad­siatykrát, vždy je v niečom nové.“ Stále rozmýšľate, kde ste počuli ten názov Kapor na scéne? Možno ste ich stretli na Strečnianskom hrade, pretože práve tam veľa účinkujú. „Predstave­nia na hrade Strečno robí­me na mieru. Nedávno sme napríklad hrali o Žofii Bos­niakovej. Pravdaže, naše predstavenia sa snažíme naplniť humorom,“ vyslovi­la. Najbližšie si ich môžete pozrieť na Impro-kapro už 12. októbra o 19. h v sále ži­linského konzervatória. Miška Pastorková nám tiež prezradila, že všet­ci štyria si rozumejú nie­len po pracovnej stránke, ale i v súkromí. „Naše rodi­ny sú prepletené. Trávime spolu veľa času,“ priznala.

HLAS Z ÉTERU

Ešte počas štúdia na gymnáziu sa Miška Pas­torková prihlásila na súťaž v moderovaní Sárova Bys­trica. „Vyhrala som celoslo­venské kolo. V porote regi­onálneho kola vtedy sedel Martin Barčík, ktorý v tej dobe pracoval v žilinskom Rádiu Fajn. Oslovil ma, či by som k nim nešla robiť.“ S rádiom mala už aké-ta­ké skúsenosti, pretože pra­covala v prvom žilinskom rádiu Frontinus. Okrem toho ste ju mohli počúvať aj na Rádiu Zet či Sever. „Keď som študovala v Tr­nave na Fakulte mas­mediálnej komunikácie, spolupracovala som s Rá­diom Okey.“

VYVOLÁVA ÚSMEV NA TVÁRI

A ako sa z Mišky Pastorko­vej stala „sestrička Krvinka Obehová“ – sestrička s čer­veným nosom? „Dozvedela som sa, že robia konkurz na nových klaunov, ktorí majú pôsobiť v Žiline. Chcela som sa prihlásiť, ale nespĺ­ňala som jednu podmien­ku. Tou bol vek. Mala som 20 a podmienka bola mať 21 rokov.“ Úloha zdravotného klauna si na ňu ale poč­kala a v decembri to bude presne desať rokov, odkedy sa pravidelne spolu s ko­legom prezlečie do klau­novského kostýmu a baví deti v nemocnici či „skôr narodených“ v domovoch seniorov. „Chodíme na det­ské oddelenia. Nie je to nič, čo by sme robili na vlastnú päsť. S nemocnicami máme zmluvy, kde sú zásady a pravidlá, ktoré dodržia­vame. My vieme, čo máme rešpektovať a personál vie, že sme profesionálne ško­lení. V našej práci je dôle­žitý individuálny prístup. Preto navštevujeme každú izbu a každého pacienta, pokiaľ nie je infekčný. Kaž­dý pacient má inú diagnó­zu a často sú pri deťoch aj ich rodičia. Aj tí prežívajú stres a potrebujú dôvod na úsmev a smiech.“ Snažia sa o to, aby pa­cienti aspoň na chvíľu za­budli, že sú v nemocni­ci. „Snažíme sa o to, aby sa uvoľnili a odreagovali. Chceme, aby si z nemoc­nice odniesli aj nejaký po­zitívny zážitok. Sme tu na to, aby sme lámali ľady a menili atmosféru. My sme taký zábavný personál, ktorý využíva netradičné „vyšetrovacie“ a liečebné metódy spôsobujúce uvoľ­nenie a smiech.“

DVORNÁ MODERÁTORKA

Okrem všetkého spomí­naného, čo Miška robí, sa i naďalej venuje modero­vaniu. „Snažím sa byť mo­derátorom, ktorý je prí­jemným sprievodcom, „pojítkom“, aby sa ľudia cí­tili dobre – aj tí na pódiu, aj tí v hľadisku.“ Hoci má veľké skúse­nosti s improvizáciou, pri moderovaní nepod­ceňuje prípravu. Napriek tomu sú momenty, kto­ré Mišku dokážu prekva­piť. „Veľká moderátorská škola je pre mňa spoluprá­ca s Ivanom „Kelly“ Köhle­rom. Vždy ma vie prekva­piť. Koľkokrát si myslím, že to mám pod kontrolou, ale pri ňom zistím, že mu­sím byť v strehu,“ zasmiala sa. „Prekvapivé bolo aj naše zoznámenie. Pred jedenás­timi rokmi som moderova­la majstrovstvá sveta v dis­co tancoch (Disco World 2007) v športovej hale. Po galavečere prišiel za mnou čudný pán v klobúku, dal mi do ruky svoju vizitku a povedal: Budeš modero­vať Jazzové dni.“ Ostatné dva roky mode­ruje Miška vernisáže v mini­Gallery SOHO1. Je ich dvor­nou moderátorkou, takže ak by ste ju chceli „zažiť“ v ak­cii, príďte sa pozrieť na nie­ktorú z najbližších vernisáží.

RADŠEJ POČÚVA

Všetko, čo Miška robí, súvi­sí s rozprávaním. Ako nám však povedala, oveľa radšej počúva. „Nie je náhoda, že máme dve uši a jedny ústa. Je smutné, keď nepočúva­me nielen ľudí okolo seba, ale často ani seba samých. A telo nám to naznačuje. Mali by sme sa viac počú­vať. Ja sa o to snažím nie­len v práci, ale aj doma. A učím to aj svoje dve deti. Aby nám bolo na svete dobre a aby sme mali kaž­dý deň dôvod na úsmev. Pretože úsmev je najkraj­šia krivka na ľudskom tele, ktorá ani vekom nestráca na atraktivite.“

Autor: Katarína Kvašňovská

Foto: Autorka a archív Mišky Pastorkovej

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PONDELOK
-1 °C
-8 °C
-6 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod