Tohtoročná murovacia sezóna sa začala na Hričove tradične na Juraja. V máji priviezli dobrovoľníci na hrad 20 ton kameňa zo starého humna, pretože po minulom roku už nebolo s čím murovať. „Tento rok je pre nás najväčšia priorita zadný palác. Dodnes sme na ňom nevykonali väčšie zásahy a jeho stav je veľmi kritický. Hrozí zrútenie dvoch okien, ktoré by sme chceli tento rok zastabilizovať a zakonzervovať. Taktiež by sme chceli pokračovať aj na rožnej veži. V závere sezóny budeme robiť archeologický výskum v priestore predného paláca a prvej brány, ktorá je už úplne zaniknutá,“ rozpráva výkonný riaditeľ Združenia priateľov Hričovského hradu Jozef Mihálik.
BÝVALÝCH ZAMESTNANCOV UŽ NEMÔŽU ZAMESTNAŤ
Hričovský hrad je v súčasnosti zachovaný spolovice. Najmenej sa zub času podpísal na prednom a zadnom paláci. Stále viditeľné sú aj pozostatky z prednej brány, cisterny, rožnej veže, ktorú dobrovoľníci vykopali viac-menej zo zeme. Z horného paláca sa zachoval už len jeden múr a časť valnej klenby. Na hrade by návštevník márne hľadal prvú bránu, stredný palác či hradby okolo predhradia, ktoré už zanikli. „Tak ako minulý rok, aj tento rok chceme na hrade zamestnať päť ľudí v rámci národného projektu Zapojenia nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva vrátane dvoch členov združenia. Stále nám však chýbajú dvaja ľudia. Najväčší problém tohto projektu sú povinné ukazovatele, ktoré dostávame každý rok. Nesmieme na hrade zamestnať človeka, ktorý sa už v minulosti cez tento projekt zamestnal. Takto prichádzame o ľudí, ktorí už sú do práce na hrade zaučení a majú záujem opäť sa zamestnať. No my ich proste nemôžeme zobrať,“ krúti hlavou nad nezmyselnými podmienkami riaditeľ združenia.
Žiaľ, byrokracia býva v prípade záchrany takýchto objektov najväčší problém. „Najviac zaťažujúce je práve to more „papierovačiek“. Odrobím na hrade osem hodín a následne do noci riešim papiere, podpisy a podobne. Samotné murovanie na hrade je už viac-menej oddych,“ konštatuje Jozef Mihálik.
VEĽKÉ PLÁNY – EXPOZÍCIA AJ VYHLIADKA
V uplynulých dňoch sa dobrovoľníkom podarilo v zadnom paláci postaviť lešenie. Môžu sa teda pustiť do konzervácie ohrozených okien. Práce na hrade financujú najmä z finančných darov rôznych nadácií, súkromných spoločností a jednotlivcov. V tomto roku sa im podarilo získať podporu aj od ministerstva kultúry. Sumu 12-tisíc eur prerozdelia na murárske práce, archeologický výskum, kamenné články, elektrocentrálu a iné potrebné veci. „Postupne by sme chceli celý objekt archeologicky preskúmať. Toto je práca ešte tak na 15 – 20 rokov. Môj sen je niekedy plochou strechou prestrešiť objekt zadného paláca a v prednom paláci prekryť vežu klenbou a urobiť tam vyhliadkovú terasu pre ľudí. Jedným z plánov je vytvoriť v obci expozíciu o hrade Hričov. Plány sa však neustále menia a v budúcnosti to bude hlavne všetko záležať od početnosti aktívnych členov združenia. Je nás dosť málo a potrebovali by sme nové posily v podobe aktívnych ľudí,“ skonštatoval riaditeľ združenia.
Pre Jozefa Mihálika je obnova hradu nielen práca, ale najmä záľuba. „Všetok svoj čas venujem hradu. Cítim niekde v sebe také poslanie a túžbu dokončiť to, čo sme začali. Je to taký pocit vnútornej spokojnosti zanechať po sebe niečo zmysluplné a ukázať aj iným, že sa dá robiť aj niečo také, čo sa zdá byť až nemožné. Veľakrát mám chuť dať si od toho oddych, ale následne si uvedomím, že sa toho neviem vzdať, a tak ideme ďalej z roka na rok,“ dodal na záver.
