Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

20. február 2019 | Lívia

Z regiónu

Murovanie je oddych, zabijak je byrokracia

Práce na hrade Hričov napredujú aj túto sezónu. Dobrovoľníci sa chcú zamerať najmä na zadný palác, ktorému hrozí zrútenie. Vynášanie ťažkých materiálov vysoko na hrad či murovanie je vraj pre členov združenia malina, viac im prácu komplikujú „papierovačky“.

05.07.2017 | 10:53

Tohto­ročná murovacia sezóna sa zača­la na Hričove tradične na Juraja. V máji priviezli dobrovoľníci na hrad 20 ton kameňa zo starého humna, pretože po minulom roku už nebolo s čím murovať. „Ten­to rok je pre nás najväčšia prio­rita zadný palác. Dodnes sme na ňom nevykonali väčšie zásahy a jeho stav je veľmi kritický. Hro­zí zrútenie dvoch okien, ktoré by sme chceli tento rok zastabilizo­vať a zakonzervovať. Taktiež by sme chceli pokračovať aj na rož­nej veži. V závere sezóny bude­me robiť archeologický výskum v priestore predného paláca a prvej brány, ktorá je už úplne za­niknutá,“ rozpráva výkonný riadi­teľ Združenia priateľov Hričovské­ho hradu Jozef Mihálik.

BÝVALÝCH ZAMESTNANCOV UŽ NEMÔŽU ZAMESTNAŤ

Hričovský hrad je v súčasnosti za­chovaný spolovice. Najmenej sa zub času podpísal na prednom a zadnom paláci. Stále viditeľné sú aj pozostatky z prednej brány, cisterny, rožnej veže, ktorú dob­rovoľníci vykopali viac-menej zo zeme. Z horného paláca sa zacho­val už len jeden múr a časť valnej klenby. Na hrade by návštevník márne hľadal prvú bránu, stredný palác či hradby okolo predhradia, ktoré už zanikli. „Tak ako minulý rok, aj tento rok chceme na hrade zamestnať päť ľudí v rámci národ­ného projektu Zapojenia neza­mestnaných do obnovy kultúrne­ho dedičstva vrátane dvoch členov združenia. Stále nám však chýbajú dvaja ľudia. Najväčší problém toh­to projektu sú povinné ukazova­tele, ktoré dostávame každý rok. Nesmieme na hrade zamestnať človeka, ktorý sa už v minulosti cez tento projekt zamestnal. Takto prichádzame o ľudí, ktorí už sú do práce na hrade zaučení a majú záujem opäť sa zamestnať. No my ich proste nemôžeme zobrať,“ krúti hlavou nad nezmyselnými podmienkami riaditeľ združenia.

Žiaľ, byrokracia býva v prípa­de záchrany takýchto objektov najväčší problém. „Najviac zaťa­žujúce je práve to more „papiero­vačiek“. Odrobím na hrade osem hodín a následne do noci riešim papiere, podpisy a podobne. Sa­motné murovanie na hrade je už viac-menej oddych,“ konštatuje Jozef Mihálik.

VEĽKÉ PLÁNY – EXPOZÍCIA AJ VYHLIADKA

V uplynulých dňoch sa dobrovoľ­níkom podarilo v zadnom palá­ci postaviť lešenie. Môžu sa teda pustiť do konzervácie ohrozených okien. Práce na hrade financujú najmä z finančných darov rôznych nadácií, súkromných spoločnos­tí a jednotlivcov. V tomto roku sa im podarilo získať podporu aj od ministerstva kultúry. Sumu 12-ti­síc eur prerozdelia na murárske práce, archeologický výskum, ka­menné články, elektrocentrálu a iné potrebné veci. „Postupne by sme chceli celý objekt archeo­logicky preskúmať. Toto je práca ešte tak na 15 – 20 rokov. Môj sen je niekedy plochou strechou pre­strešiť objekt zadného paláca a v prednom paláci prekryť vežu klen­bou a urobiť tam vyhliadkovú te­rasu pre ľudí. Jedným z plánov je vytvoriť v obci expozíciu o hrade Hričov. Plány sa však neustále me­nia a v budúcnosti to bude hlavne všetko záležať od početnosti aktív­nych členov združenia. Je nás dosť málo a potrebovali by sme nové posily v podobe aktívnych ľudí,“ skonštatoval riaditeľ združenia.

Pre Jozefa Mihálika je obno­va hradu nielen práca, ale najmä záľuba. „Všetok svoj čas venu­jem hradu. Cítim niekde v sebe také poslanie a túžbu dokončiť to, čo sme začali. Je to taký pocit vnútornej spokojnosti zanechať po sebe niečo zmysluplné a uká­zať aj iným, že sa dá robiť aj niečo také, čo sa zdá byť až nemožné. Veľakrát mám chuť dať si od toho oddych, ale následne si uvedo­mím, že sa toho neviem vzdať, a tak ideme ďalej z roka na rok,“ dodal na záver.

Autor: Michala Stehlíková

Foto: archív ZPHH

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PIATOK
8 °C
5 °C
2 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod