Angličtina od prvého ročníka je dnes už v zásade bežná vec. Ale napríklad telesnej výchove sa na prvom stupni bežne neprikladá veľký dôraz. „My sme zaviedli úplne iný, rozšírený spôsob výučby telesnej výchovy. Vytvorili sme nový predmet – všeobecnú pohybovú prípravu. Deti sa na ňom priebežne od 1. po 4. ročník ZŠ zaoberajú všetkými športmi, aj atypickými. Postupne do štvrtého ročníka by sa mali zoznámiť s mnohými druhmi športov, navštíviť športové centrá, spoznať rôzne športové techniky pod dohľadom skúseného trénera a potom sa sami budú môcť rozhodnúť, či sa chcú nejakému športu aj venovať. Našou snahou je minimálne to, aby deti dostali možnosť o každom športe niečo vedieť. A navyše raz za mesiac sa rozprávajú o zdravom životnom štýle. Učia sa, čo jesť, čo je pre ich organizmus dobré a naopak, čo škodlivé atď.,“ hovorí riaditeľka školy Jana Popluhárová Čellárová.
Najväčšie zmeny však zavádzajú pri výučbe matematiky a prvouky. Práve matematika býva pre deti najväčším strašiakom. U nás aj vo svete sa vedie veľa diskusií na tému, ako im ju čo najviac zatraktívniť. Veď možno práve strach z tohto predmetu mladým ľuďom neskôr bráni v tom, aby sa zamerali na štúdium technických predmetov, ktoré sú v dnešnej dobe najviac potrebné.
„Profesor Hejný v ČR pripravil pre učiteľov úplne iný štýl výučby matematiky, ako je to u nás bežné. Učí sa tvorivou metódou, pri ktorej deti samy prichádzajú na riešenia. Vytvoril k tomu celý systém a už sú na to vzdelávaní aj učitelia. My sme sa rozhodli, že to u nás tiež zavedieme,“ hovorí riaditeľka.
Začali už minulý školský rok s prvákmi. Dnes sú teda už v druhom ročníku. „Podstata je v tom, že učiteľ zadá žiakom úlohu, ktorú treba vyriešiť a deti samy prídu na riešenie. Učiteľ im nesmie pomáhať, ale deti hravou formou riešia zadanie, a pritom ani nevedia, že je to forma učenia. Výhodou je aj to, že rodičia sa s deťmi nemusia doma vôbec matematiku učiť.“
Najťažšie vraj pre učiteľa je, aby sa dokázal udržať a deťom nepomáhal. Nesmie! Na riešenie musia prísť úplne samy. Na Vendelína Javorku po štyroch rokoch Hejného metódu výučby vyhodnotia a uvidia ako ďalej. Podľa slov riaditeľky by však veľmi radi pokračovali aj na druhom stupni. To však bude zrejme ešte náročnejšie. Najmä na vyškolenie a prípravu pedagógov. V Žiline takto matematiku vyučujú zatiaľ na dvoch základných školách, v rámci Slovenska asi na dvadsiatich.
Podstatnou zmenou obsahu výučby na škole prešla aj prvouka, a to najmä pričinením riaditeľky. „Ja som bola na stáži vo Fínsku, kde som si prešla celým školským systémom. Všetko tam u nich stojí na tom, aby mali deti manuálne zručnosti. Prešli si tam všetkými prácami a remeslami, od hrnčiarskych prác až po šitie na stroji či zváranie. Zažili sme to aj my na základných školách, ale postupne sa od toho upustilo. My sme sa preto rozhodli, že sa k tomu vrátime. A na tento účel sme vytvorili v Školskom vzdelávacom programe novú obsahovú náplň predmetu prvouka. Deti dostávajú úlohy, ktoré majú doma plniť.
Rodičia sú s programom vždy na začiatku školského roka oboznámení. Dôležitá je totiž spolupráca s nimi. V dohodnutý termín potom dieťa donesie video alebo fotku splnenej úlohy, alebo je preskúšané priamo na hodine. Napríklad či vie očistiť zemiak, pripraviť stolovanie, separovať zber. A sú za to hodnotení. Na konci štvrtého ročníka by deti mali zvládať také činnosti, ako vymeniť žiarovku, uvariť si praženicu alebo vyčistiť záchod,“ približuje Jana Popluhárová Čellárová. Rodičia takýto spôsob výučby prijali. Len spočiatku sa im tri úlohy mesačne zdali priveľa.
Škola teda pristúpila k ich redukcii. „Podľa môjho názoru je veľmi dobré, že to takto učíme. Napríklad aj preto, že na tomto predmete môžu zažiť úspech aj deti, ktoré nie sú až také dobré v učení. Takto to zatiaľ neučí nikto iný na Slovensku,“ dodala riaditeľka. Škola je známa aj tým, že má aj športové triedy hokejistov a futsalistov. Tiež ju navštevujú kórejské deti. Podľa riaditeľky je to veľmi dobré. Všetky deti vnímajú inakosť, učia sa vnímať rozdielov, rešpektu a tolerancii. „Aj vďaka tomu nemal nikto na škole problém s tým, keď k nám prišli Rómovia z Bratislavskej ulice, keď sa zrušila škola na Hollého. Na prvom stupni sú to milé normálne deti, s ktorými nie sú žiadne problémy. Jediný problém vzniká potom neskôr na druhom stupni, pretože často nechodia do školy. My sme však mali rómske deti aj v minulosti, takže s nimi vieme robiť aj komunikovať s rodičmi,“ uzavrela Jana Popluhárová Čellárová.
