Chodník sa zhotovoval v roku 2014 a má slúžiť nevidiacim na lepšiu orientáciu. „Otázku, prečo sa končí v múre bytovky a v kríkoch, je potrebné smerovať na tých, ktorí tvorili pravidlá na riešenie takýchto situácií,“ podotkol hovorca mesta Pavol Čorba. Podľa radnice totiž nedošlo k žiadnemu pochybeniu, dielo je vykonané riadne v súlade s projektom, ktorý vykonala odborne spôsobilá osoba s kompetenciou riešiť značenie chodníkov pre slabozrakých aj s vyjadrením dopravného inšpektorátu. „Podstata slepeckého reliéfu a jeho koniec nie je pri budove, ale pri križovatke. A teda nejde o koniec reliéfu, kde ho má naviesť, ale začiatok, odkiaľ ho pekne a bezpečne navedie k priechodu pre chodcov. Všade sa to takto robí – slabozrakí o tom vedia, že sa to takto robí,“ vysvetľuje Pavol Čorba. Ku kolaudácii sa kladne vyjadroval aj inšpektorát bezpečnosti, všetko je teda v úplnom poriadku.
Podľa Eriky Kanátovej z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska v Žiline je najdôležitejším prvkom takéhoto chodníka signálny pás. Ten informuje o tom, že sa v blízkosti nachádza dôležité miesto, ako je priechod pre chodcov, dôležitá nebytová budova a jej vstupné dvere (mestské úrady, zdravotnícke zariadenia, pošty a pod.) a autobusová zastávka, kde zrakovo postihnutého privádza do prvých dverí vozidla.
„Drážky signálneho pásu musia preto smerovať kolmo na toto miesto. Pre vidiaceho človeka ide možno o nelogické a zbytočné „cik-caky“, no pre nevidiaceho je veľmi dôležité zalomenie signálneho pásu tak, aby jeho drážky navádzali na správny smer prechádzania cez vozovku,“ hovorí.
Pri križovaní týchto signálnych pásov sa v mieste prieniku vynecháva reliéfny povrch, ponecháva sa hladký, ktorý užívateľovi signalizuje, že môže postupovať viacerými smermi.
MESTO SA SNAŽÍ DEBARIERIZOVAŤ KOMUNIKÁCIE
Problémom chodníka pri Sade na Studničkách nie je to, že sa končí v múre alebo v kríkoch, keďže pás má byť zalomený k prirodzenej vodiacej línii (okraj chodníka a trávnika, múr budovy a pod.). Medzi zásady používania signálneho pásu na priechode pre chodcov však patrí: jeho drážky musia smerovať v smere prechádzania cez priechod pre chodcov, signálny pás musí byť v smere prechádzania priechodu dlhý minimálne 1200 mm (výnimočne vzhľadom na priestorové pomery aj kratší), pás má byť umiestnený v osi priechodu, výnimočne z opodstatnených dôvodov môže byť umiestnený mimo osi priechodu. Práve posledné kritérium je jediný problém chodníka na fotografii. „Z toho vyplýva, že umiestnenie signálneho pásu, ktorý sa nachádza pri Sade na Studničkách, nespĺňa svoju úlohu a využitie pre ľudí so zrakovým postihnutím používajúcich bielu palicu na orientáciu. Je zbytočne zmätočný a nevyužiteľný,“ vysvetľuje. Zároveň však dodáva: „Je evidentné, že mesto sa snaží debarierizovať komunikácie aj pre túto špecifickú skupinu občanov so zrakovým postihnutím. Nie vždy sa im však darí dodržať podmienky nastavené vyhláškou 532/2002 ministerstva životného prostredia. Radi budeme s mestom spolupracovať na odstraňovaní architektonických bariér tak, aby boli dodržané správne postupy a metodika debarierizácie, čo bude v konečnom dôsledku slúžiť na prospech nielen ľuďom so zrakovým postihnutím, ale aj ostatným občanom, aby sa cítili na cestách a chodníkoch bezpečne.“ Mesto plánuje prvky pre nevidiacich osadiť aj pri plánovanej rekonštrukcii zastávok MHD.
