Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

13. december 2019 | Lucia
| 2°C

Z regiónu

Prezidenti hovorili aj o problematike extrémizmu, hoaxov či dezinformácií v prostredí sociálnych sietí

V minulom vydaní Žilinského večerníka sme vám priniesli informáciu o návšteve slovenského prezidenta Andreja Kisku a prezidenta Spolkovej republiky Nemecko Franka-Waltera Steinmeiera. Hlavy dvoch štátov navštívili žilinskú Novú synagógu pri príležitosti sviatku Dňa boja za slobodu a demokraciu a Medzinárodného dňa študentstva.

30.11.2017 | 10:33

Vrátane dvoch prezidentov sa disku­sie zúčastnilo niekoľko študentov, najmlad­šia starostka v dejinách Slovenska – starostka obce Kláštor pod Znievom Erika Cintulová či Soňa Holúbková venujúca sa sociálnej pomoci mentálne postihnutým deťom a mladým ľu­ďom. Diskusiu moderoval filozof, kritik a jeden z iniciátorov projektu obnovy a revitalizácie Novej synagógy Fedor Blaščák. Dnes priná­šame pokračovanie z diskusie o budúcnosti demokracie v Európe, na ktorej debatovali na­príklad aj o spôsoboch udržania demokracie, problematike populizmu, súčasného extré­mizmu, dezinformácií či absencie kritického myslenia vo virtuálnom prostredí.

DEMOKRACIA SA NEDÁ ZDEDIŤ

Podľa moderátora Fedora Blaščáka sa nachá­dzame v období, kedy myšlienky demokracie a demokratickej spoločnosti potrebujú čoraz silnejší hlas a vplyvnejších zástancov. Prezi­dent Andrej Kiska často poukazuje na kvali­tu školstva, zdravotníctva, korupciu aj prob­lematiku dezinformácií a často debatuje aj s mladými ľuďmi. Aká je teda miera možného ohrozenia liberálnej demokracie na Sloven­sku? Andrej Kiska uviedol, že výrazný rozdiel vidí práve v generáciách. „Často si kladieme otázku, kde je ten problém a kam naša spo­ločnosť smeruje. Generácia starších ľudí mala jasný cieľ – chceli zmeniť krajinu. Celá de­mokratická spoločnosť sa vedela v roku 1989 spojiť, aby dosiahla slobodu. Václav Havel ke­dysi povedal, že paradoxom dnešnej doby je, že naša generácia mala cieľ či víziu. Často sa ako prezident pýtam, čo je tou novou víziou a čo postaviť pred mladých ľudí, aby sme ich vedeli nanovo motivovať,“ vysvetlil Andrej Kiska. Upozornil, že je úlohou práve politikov ukazovať mladým ľuďom, že pokiaľ pomenu­jeme konkrétny problém a ubezpečia, že ho dokážu vyriešiť, veci sa pohnú. Stále sú však iba určité okruhy otázok, ktoré hovoria, že nejaký problém existuje. U mladej generácie tak podľa neho narastá hnev a frustrácia, čo je najľahšia cesta k tomu, aby silnela akákoľ­vek extrémistická strana, čo sa stalo aj v prí­pade Nemecka. „Druhým problémom, ktorý intenzívne vnímam pri kontakte s mladými, je, že pokiaľ bola naša generácia nespokojná so spoločnosťou, jedinou možnosťou, ako sa mať lepšie, bolo zmeniť ju. Tá dnešná generá­cia má obrovské možnosti, no ich najčastej­šou odpoveďou je odchod zo Slovenska. Práve preto sa obraciam na mladých ľudí, že práve ich hlas potrebujeme počuť. Nie nadarmo sa hovorí, že každá generácia si musí demokra­ciu vybojovať znovu a sama. Demokracia sa nedá len tak zdediť. Tento hlas však v kraji­ne počuť a všetci vieme, že korupcii aj ostat­ným problémom vedia povedať nie aj mladí,“ skonštatoval.

SIETE PLNÉ HOAXOV A DEZINFORMÁCIÍ

Fedor Blaščák neskôr upriamil pozornosť na študentov a demokraciu v prostredí in­ternetu a sociálnych sietí. Staršia generácia je v rámci počítačov či internetu označova­ná za digitálnych prisťahovalcov, zatiaľ čo mladí ľudia sú digitálnymi domorodcami. Tí v on-line prostredí vyrastajú, internet tvo­rí neoddeliteľnú súčasť ich životov takmer odmalička. S tým sa vrátane množstva pozi­tív spája i rovnaké množstvo negatív, medzi ktoré patria napríklad šírenie dezinformácií, hoaxov, neschopnosť kritického myslenia či selekcie obrovského množstva prijímaných informácií. Stav informácií na sociálnych sie­ťach je alarmujúci aj pre prezidenta Andre­ja Kisku, ktorý priznal, že na sociálnej sieti pociťuje veľkú nenávisť. „Ak napíšem status o citlivej téme – napríklad o Ukrajine v ho­cijakom pozitívnom zmysle, komentáre sú zo začiatku normálne, no postupne pribúda­jú ľudia s fiktívnymi menami a prejavia voči mne i Ukrajine obrovskú nenávisť,“ upozor­nil. Zdôraznil, že sa voči tomu musíme naučiť brániť. Súčasne vyzdvihol aj prijatie nového zákona v Nemecku, ktorý hovorí o tom, že pokiaľ sa poruší zákon a šíri sa nenávisť, so­ciálna sieť má 24 hodín na to, aby príspevok zmazala, inak dostane pokutu vo výške 5 mi­liónov eur. Ak sa to bude konať systematic­ky, pokuta sa vyšplhá až na 50 miliónov eur. Podľa neho bolo dokázané, že približne 50 až 60 webových stránok platených z Ruska šíri propagandu proti našej krajine. Ešte horšie je však to, že my sami dovoľujeme šíriť nenávisť na sociálnych sieťach. Prezident Steinmeier doplnil, že pri čítaní komentárov k jeho prí­spevkom na sociálnej sieti Facebook je drvi­vá väčšina kritická a nenávistná. „Videl som štúdiu, ktorá hovorí o tom, že ľudia, ktorí tie­to radikálne komentáre píšu, ovplyvňujú aj vnímanie iných ľudí. Radikálnosť tejto men­šiny potom účinkuje a vedie k radikalizácii väčšiny, ktorá komentáre nepíše. Je dokáza­né, že komentáre píše iba 1 % užívateľov,“ ozrejmil. Na atraktívnu tému sociálnych sietí a práce s dostupnými informáciami ako prvý zo študentov reagoval doktorand politológie Juraj Grečnár, ktorý sa venuje aj výskumu so­ciálnych sietí a ľudským právam. „Slobodou sme získali veľa, avšak momentálne nedo­kážeme rozlíšiť, ktorá informácia je správna. Ako bolo povedané, na sieťach dnes máme profesionálnych dezinformátorov, ktorí úmy­selne šíria nepravdivé informácie a je nároč­né rozlíšiť, či je správa hodnoverná. Mnohé médiá poskytujú jednoduché odpovede na zložité otázky, nešíria hlboké myšlienky, idú po povrchu a ľudia sa tak často venujú len ti­tulkom,“ vyjadril svoj názor. Podľa ďalšieho študenta Olivera Krupku je najväčším prob­lémom Facebooku to, že zobrazuje len tie veci, ktoré sa nám páčia. Komentáre sú podľa neho osobitnou kapitolou sociálnych sietí, kde sa to extrémne polarizuje. „Pokiaľ prí­dem do extrémistickej časti Facebooku, som utláčaný, ak extrémista príde do demokra­tickej časti, je tiež utláčaný, pretože tam ne­patrí,“ uviedol.

KAM ZMIZLO KRITICKÉ MYSLENIE?

Študentka žilinského bilingválneho gymnázia Emma Paulínyová sa v diskusii zamerala na po­hodlnosť mladých ľudí pri práci s dostupnými in­formáciami. „Hlavným dôvodom oslabenia akejsi konštruktívnej diskusie je lenivosť, ktorú vo veľkej miere podporujú sociálne médiá. Titulky, ktoré si mladí ľudia prečítajú, im okamžite ponúkajú ná­zor, s ktorým sa ľahko dokážu stotožniť, a to je v podstate všetko, čo urobia,“ vysvetlila. Podľa jej slov sú prvá generácia, ktorá nezažila žiadnu izo­láciu či režim a má možnosť sa bez bariér pozrieť, kamkoľvek sa jej bude chcieť. „Našu nespokojnosť chceme riešiť okamžite a práve okamžitý názor je ten, ktorý nás baví najviac a pomáha k šíreniu extrémizmu,“ dodala. Moderátor Fedor Blaščák uviedol, že až 89 % mladých ľudí od 18 do 24 rokov čerpá každodenné informácie o svete z Facebooku. Na druhej strane sa však ale hovorí, že miera in­formovanosti mladých ľudí je v porovnaní so star­šou generáciou oveľa vyššia. Zaujímavý postreh v súvislosti s mladou generáciou a ich postojom k informáciám doplnil aj prezident Steinmeier. „Problémom je, že poskytujeme interview novi­nám, ktoré táto generácia už nečíta. Ponárame sa do diskusií v televízii, ktorú generácia už nepoze­rá. Otázkou v tomto prípade zostáva, ako mladých podnietiť k tomu, aby sa o to zaujímali.“ Študentka Katarína Kandriková skonštatovala, že sa vo svo­jom živote stretáva s komunitou, ktorá pracuje s objektívnymi informáciami, no na druhej strane sú skupiny, ktoré na sociálnej sieti vyhľadávajú len to, čo ich zaujíma. Členovia tejto skupiny sú plní dezinformácií a prichádzajú o zdravé informácie a objektívny názor. Títo mladí ľudia si podľa nej prečítajú „nafúknuté“ titulky a neprídu k podstate faktu. „Práve to, že sme rozčlenení do týchto soci­álnych skupín, je najväčším problémom, ktorý by sa mal riešiť,“ dodala. K slovu sa prihlásila aj mladá starostka Kláštora pod Znievom, ktorá demokraciu aplikovala na jej obec. „Najskôr som začínala ako aktivistka, pretože sa mi nepáčilo, že ľudia nevyu­žili potenciál, ktorý obec mala. Snažila som sa vy­budovať ambiciózny, no zrealizovateľný program, ktorý je v podstate alfou a omegou. Počas toho som zistila, že ľudia potrebujú iba diskusie, a to mi vyhralo voľby,“ ozrejmila starostka Erika Cin­tulová. Soňa Holúbková, ktorá sa venuje sociálnej pomoci, v rámci diskusie neskôr priblížila pomoc hendikepovaným pred rokom 1989. „Pred týmto rokom boli ľudia s postihnutím segregovaní a izo­lovaní. Potom sa začala integrácia a aj ľudia, ktorí nemali spôsobilosť na právne úkony, mohli po­čas volieb voliť. Je to obrovská cesta, počas ktorej sa začali uplatňovať práva a ja som pred 28 rokmi neverila, že sa to podarí. Pokiaľ ľudia využijú vlast­né zdroje tam, kde žijú a budú riešiť svoje lokálne problémy a nebudú sa až tak veľmi spoliehať, čo urobí veľký štát alebo Európa, máme veľkú nádej prijať to v takej farebnej diverzite,“ skonštatovala.

Autor: Zuzana Holienčíková

Foto: Autorka a Ľubo Bechný

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod