Žilinský Večerník

26. apríl 2024 | Jaroslava
| 8°C

Z regiónu

Protipovodňové opatrenia verzus ochrana vzácnych drevín

Stromy čistia vzduch, znižujú hluk, zlepšujú kvalitu vody, znižujú eróziu, sú útočiskom pre ryby a vtáctvo, poskytujú tieň a robia našu krajinu krásnou. To sú len niektoré z faktov, ktoré hovoria o dôležitosti stromov v krajine.

02.03.2018 | 08:07

Nielen obyvatelia Závodia, ale aj Ži­linský večerník si všimol, že v oko­lí rieky Rajčanky sa vykoná­va masívny výrub stromov a krovín. Odjakživa boli bre­hy Rajčanky plné bujnej ve­getácie. Keď sa tam prejdete dnes, uvidíte len holé brehy a skládky vyrúbaného dreva na jej okrajoch. Zaujímalo nás, kto tento výrub realizuje a predovšetkým za akým úče­lom. Podľa hovorkyne mesta Žilina Barbory Zigovej výrub realizuje Slovenský vodohos­podársky podnik (SVP), š. p. „Realizujú výrub v zmysle svojho osobitného predpi­su, kde si oznamovaciu po­vinnosť splnili na okresnom úrade. Rúbu len v ochran­nom pásme vodného toku.“ Pre viac informácií sme kon­taktovali priamo Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. s otázkou príčin tohto ma­sívneho výrubu stromov.

ČISTENIE KORYTA PRED ZÁPLAVAMI

Zásahy sa dejú v rámci pe­riodického čistenia ko­ryta toku od náletových drevín a krovín. Budú sa vykonávať v úseku riečne­ho kilometra 1300 — 7200 km, čo predstavuje úsek od čerpacej stanice SHELL po Lietavskú Lúčku. Ako nás informoval Tomáš Ja­nuš z referátu komuniká­cie SVP, š. p.: „Koryto vod­ného toku na území mesta Žilina v katastrálnom úze­mí Žilina-Strážov, Závo­die, Bánová, Bytčica je upravené na tzv. storočný prietok, Q100.“ Znamená to, že prietok vody v toku môže byť dosiahnutý alebo prekročený priemerne je­denkrát počas 100 rokov. Daná úprava chráni územie mesta pred záplavami. Ná­letové dreviny tvoria pre­kážku v toku, znižujú jeho prietok, narúšajú opevne­nie brehov a môžu pôsobiť vybreženie toku tým, že za­chytávajú naplaveniny. „Slovenský vodohos­podársky podnik, štátny podnik, Odštepný závod Piešťany v rámci ochra­ny priľahlého územia pre­to pristúpil k odstráneniu týchto drevín a krovín,“ do­dáva Tomáš Januš.

NÁZORY SA RÔZNIA

Názory na výrub sa však rôznia. Niektorí obyvate­lia mestských častí Závo­die a Bánová s výrubom súhlasia. Podľa ich slov je prevencia pred prípadnými záplavami najdôležitejšia. Na druhej strane ich však mrzí úbytok zelene. „Od detstva sme sa prechádza­li okolo Rajčanky a vždy to bola prechádzka pomedzi stromy. Dnes tu už stromy nie sú a na opačnom brehu vidno len okolité budovy firiem,“ hovorí obyvateľka Závodia. Na iný uhol pohľadu upozorňuje predseda ob­čianskeho združenia Mod­rá planéta — HEARTH so sídlom v Žiline a propa­gátor trvalo udržateľného rozvoja Jaroslav Zábrod­ský. Problematike výrubu stromov v okolí Rajčan­ky sa venuje už dlhšie. Do dnešného dňa nedostal od Slovenského vodohos­podárskeho podniku odô­vodnenie, ktoré by vy­svetľovalo potrebu takých radikálnych výrubov. Podľa jeho zistení neboli vy­pracované konkrétne mo­delové situácie a štúdie vplyvu brehových poras­tov na prúdenie vody ta­kého charakteru, ktoré by zdôvodnili potrebu týchto masívnych výrubov. Každé povodie je osobité a vply­vy nemožno zovšeobecniť. Problematiku konzultoval aj na Inšpektoráte životné­ho prostredia v Žiline, kde mu odporučili obrátiť sa priamo na Ministerstvo ži­votného prostredia (MŽP) SR, nakoľko SVP, š. p. pra­cuje v zmysle zákona – vý­nimky. MŽP zatiaľ na jeho podnety nereagovalo.

BREHOVÉ PORASTY PATRIA MEDZI NAJCENNEJŠIE SPOLOČENSTVÁ

SVP, štátny podnik výrub zdôvodňuje protipovodňo­vými opatreniami. Pán Jaroslav Zábrodský však argumentuje: „Som pre­svedčený o tom, že okrem riešenia prekážok v toku a priepustnosti mostov, brehové porasty nie sú pre­kážkou v prúdení takého významu, ktoré by vied­li k potrebe ich radikálne­ho odstránenia.“ Vysvetlil nám, že v prípade záplav storočnou vodou by boli straty na majetku obyva­teľov oveľa menšie ako ne­zvratné straty na životoch a majetku v dôsledku otep­ľovania. Brehové porasty majú totiž dôležitú funkciu pri udržiavaní optimálnej mikroklímy, biodiverzity na brehu a vo vode ako úkryt pre ryby a hniezdenie vtákov a mnohé iné. Okrem toho sú brehové porasty či močia­re najcennejšími spoločen­stvami, ktoré majú nezastu­piteľný význam pre človeka v období zrýchleného otep­ľovania planéty. Preto je ochrana kľúčová. Pán Jaroslav Zábrodský protipovodňové opatrenia nepopiera, no podľa neho by sa mal výrub realizovať pri­bližne v 60 % menšom roz­sahu a každý úsek by mal byť osobitne a komisionálne po­sudzovaný. „Prúdnica toku je predovšetkým v strede, po okrajoch najnižšia, preto brehové porasty nemôžu až takým radikálnym spôso­bom spomaľovať tok,“ do­dáva. Úlohu zohrali aj eko­nomické záujmy. Väčšina vyrúbaných stromov bola v dobrom zdravotnom stave a v súčasnosti sa ukladá na brehu rieky. Bude odvezená a poslúži ako palivové drevo.

ČI IŠLO O NEADEKVÁTNY ZÁSAH DO TOKU, UKÁŽE BUDÚCNOSŤ

Miesta, kde žijeme, sa po­stupne menia pred naši­mi očami. Sme svedkami radikálnych zmien v este­tike krajiny, ktoré sú naj­viac viditeľné práve v blíz­kosti našich domovov. Ak nepoznáme mikroklima­tický význam zelene, kto­rá nás obklopuje, pozná­me jej pozitívne vplyvy na naše zdravie a psychiku. Čistejší vzduch, zachytá­vanie hluku či zelenšia kra­jina priaznivo pôsobia na každého. Či už sa priklá­ňate k akémukoľvek názo­ru, ako občania by sme sa mali aktívne zaujímať o to, čo sa v našom okolí deje a pristupovať k zmenám objektívne.

Zdroj: Ivana Kobrtková

Foto: Jaroslav Zábrodský, Ivana Kobrtková

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod