Žilinský Večerník

Mesto odmietlo Mi­roslave Blahovcovej odpredať byt, hoci v takmer 60 obdob­ných prípadoch tak urobilo. Odvolávalo sa na akési asa­načné pásmo, ktoré tu malo byť kedysi vyhlásené. To sa medzičasom ukázalo ako nepravdivá informácia. Jej však nezostalo nič iné, len sa s mestom súdiť.

Primátor Igor Choma však uznesenie nepodpísal. Hoci nájomníčka pravidelne platí nájom, mesto do svojho majetku neinvestuje. Všetky opravy si musí užívateľka bytu robiť sama a na vlastné náklady. Zo strany vedenia mesta je jasne šikanovaná. Niektorí mestskí poslanci na rokovaní sociálnej a bytovej komisie hovorili v tomto i ďalších prípadoch za Vuralom o výpalníckych spôsoboch zo strany mesta.

Okresný aj krajský súd však boli na strane mesta. Až Naj­vyšší súd SR rozhodol, že niž­šie súdy nebrali do úvahy jej zákonné práva. Momentálne súd rozhoduje o dovolaní. Mi­roslava Blahovcová však tvr­dí, že z mesta jej robia schvál­nosti. „Narodilo sa nám dieťa a môjho partnera odmietli prihlásiť na prechodný po­byt v byte, v ktorom bývam. Vraj to nie sú povinní urobiť. Ale zákon o rodine hovorí, že orgány verejnej moci majú podporovať rodinu. Zo strany mesta je to zbytočná schvál­nosť a šikana,“ hovorí žena s trojmesačným bábätkom na rukách.

To ale vraj nie je všetko. Hoci je byt v majetku mes­ta a spravuje ho spoločnosť Žilbyt, s. r. o., a hoci nájomníč­ka platí pravidelne nájomné, mesto doň vôbec neinvestu­je. „Keď sa niečo pokazí alebo schátra – byt má vyše 65 ro­kov – a od správcu žiadam opravu, neurobia ju. Vraj na pokyn mesta. Neopravili mi staré WC, omietku i maľovky stien som si robila na vlastné náklady, nevymenili ani staré okná, ktoré netesnia a nedajú sa riadne zaistiť, neopravili elektrinu v izbe, kde spávam aj s dieťatkom a kde sa už od februára nesvieti. Vlastník aj správca nehnuteľnosti ma navyše celé roky zavádza­li informáciou, že byt sa na­chádza v asanačnom pásme, a teda do nej nebudú investo­vať. Mesto nikdy nezaujímalo, v akom stave sa ich nehnuteľ­nosť nachádza, ale nájomné odo mňa poberá ďalej v ne­zmenenej výške. Bez výčitiek svedomia desaťročia ignoru­je zákon, ktorý stanovuje po­vinnosti vlastníka, čo sa týka opráv a modernizácie. Pán primátor to verejne priznal na nedávnom zastupiteľstve, napriek tomu sa ale nič na veci nezmenilo. V roku 2007 mesto obyvateľov za Vura­lom požiadalo o nahlásenie porúch a vecí, ktoré je potreb­né opraviť. Urobili sme tak, ale nič sa nedialo. V augus­te 2017 som znovu doručila pánovi primátorovi žiadosť o opravy, ale do dnešného dňa nič neopravili. Ani akútne veci,“ hovorí nahnevaná Mi­roslava Blahovcová. „K opra­vám, ktoré je potrebné urobiť v byte, kde bývam, mi pán vi­ceprimátor povedal, že keď si chce on opraviť dom, vezme si hypotéku. To je bežné, že sa takto rozpráva vedenie mes­ta s občanmi? Ako si mám vziať hypotéku na niečo, čo nemám vo vlastníctve? Nech mi byt predajú a ja si ho opra­vím alebo nech to urobia oni. Ale takto je to proti zdravému rozumu aj proti príslušnému zákonu,“ dodáva.

V záujme vyriešenia situ­ácie ešte v roku 2016 prista­la už aj na možnosť výmeny za iný byt, na Bajzovej uli­ci a za určitých podmienok. Ten byt ešte len mali v plá­ne uvoľniť. Po dlhých prie­ťahoch sa tak stalo až v de­cembri 2017. O jeho uvoľnení ju informovali až v januári 2018. Lenže medzitým vstú­pil do platnosti zákon, podľa ktorého nemôže mesto od­predávať byty za zostatkovú hodnotu. „Mesto tvrdí, že sa chce dohodnúť už dlhé roky. Ja už v dohodu asi ani neve­rím. A vôbec nie v spravodli­vú, pretože ak by som sa te­raz do toho bytu odsťahovala a následne si ho chcela od­kúpiť, musela by som zaň za­platiť okolo 90-tisíc eur. A to, prosím pekne, po tom, ako mi tento odmietli odpredať podľa zákona č. 182/1993 a za zostatkovú hodnotu – tak ako desiatkam ďalších tunajších obyvateľov,“ hovorí. S práv­nym zástupcom preto chys­tajú návrh dohody s pod­mienkami, na ktoré by vedeli pristúpiť. Tá by mala pravde­podobne obsahovať takú fi­nančnú kompenzáciu zo stra­ny mesta, aby si za ňu mohla zaobstarať byt do osobného vlastníctva. A tým by sa nie­koľkoročný spor a šikana zo strany mesta skončili.

Hovorkyňa mesta Žilina Barbora Zigová však šika­nu zo strany mesta odmieta. „Toto tvrdenie pani Blahovco­vej sa nezakladá na pravde,“ odpovedala nám na priamu otázku. „Byt na Bajzovej ulici je už niekoľko mesiacov zre­konštruovaný a pripravený na následné pridelenie. Keď­že spomínanú dohodu o vý­mene bytu pani Blahovcová ešte nedoručila, nemohlo byť následne riešené ani pridele­nie bytu a rovnako ani odpre­daj predmetného bytu,“ po­vedala hovorkyňa. Čo sa týka neuskutočňovaných opráv, dodáva: „Keďže pani Blahov­cová rieši s mestom výmenu predmetného bytu na Baj­zovej ulici, oprava domu na Čulenovej ulici je bezpredmetná, nakoľko sa plánuje uvedený dom asanovať. Výš­ka nájomného v dome na Čulenovej ulici predstavuje sumu 30,07 eura.“ (Treba si všimnúť, že hovorkyňa mesta hovorí o byte na inej ulici; p. Blahovcová platí mesačne 47,99 eura.)

Rovnako z dôvodu pláno­vanej asanácie nechceli zapí­sať ani prechodný pobyt otco­vi dieťaťa. „Pani Blahovcová si do dnešného dňa nesplnila svoju povinnosť a neprihlá­sila na služby na správcov­skej spoločnosti Žilbyt, s. r. o., svoje dieťa. Platí iba za jednu osobu,“ uzatvorila Barbora Zigová.

Pani Blahovcová však riad­ne prihlásila svoje dieťa na evidencii obyvateľstva, teda túto skutočnosť riadne ozná­mila vlastníkovi bytu – mestu, čiže jej dieťa má v byte, v kto­rom býva, riadny a v termíne nahlásený trvalý pobyt, ako to predpisuje zákon. Pracov­níčka úradu ju informovala, že nič viac už vykonať netreba, každý si to vraj nájde v sys­téme. Stačí uhradiť platbu za komunálny odpad. To pani Blahovcová aj ihneď urobila. Naďalej trvá na tom, že pod­mienky dohody k zmene náj­mu mestu doručí po odpovedi pána primátora na jej písom­né otázky ohľadom obštrukcií pracovníkov mestského úradu a konateľa spoločnosti Žilbyt, s. r. o. „Pán primátor sa ale priamym a pravdivým odpo­vediam vyhýba napriek mo­jim opakovaným žiadostiam na základe zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k infor­máciám. Zvažujem teda vyu­žitie opravných prostriedkov.“