Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

23. september 2018 | Zdenka

Z regiónu

Sila dezinformácií je v prostredí Facebooku najintenzívnejšia

O tom, ako úspešne pracovať s informáciami v internetovom prostredí, ale aj o tom, ako dnes bojovať proti dezinformáciám, hovorili v Nadácii Polis novinár Denníka N Vladimír Šnídl, bloger a novinár Jakub Goda, učiteľ a lektor kritického myslenia Juraj Smatana a riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy Tomáš Čižik.

11.07.2018 | 13:38

Internetové prostre­die je dnes preplnené infor­máciami, z ktorých je potreb­né vyberať a rozlišovať také, ktoré ozajstnými informácia­mi naozaj sú, od tých, ktoré sa, jednoducho povedané, ako informácie len tvária. Konšpi­rácie, hoaxy či konšpiračné teórie sú najmä na sociálnych sieťach akousi každodennou realitou, veľmi dobre sa im totiž v súčasnosti darí prá­ve na Facebooku. „Je dôleži­té, aby sme rozlišovali medzi dezinformáciami a missinfor­máciami. Missinformácia je informácia, ktorá je zlá – zo života uvediem príklad, kedy novinár niečo zle vyhodno­tí, resp. keď pracuje so zlou či pomýlenou informáciou ne­vedomky. Dezinformácia je však informácia, ktorá je, na­opak, vedome a cielene po­zmenená či skreslená, pričom cieľom jej šírenia je človeka oklamať,“ vysvetľuje učiteľ a lektor kritického myslenia Juraj Smatana, podľa ktorého najúspešnejšie dezinformá­cie majú, paradoxne, pravdi­vé jadro. Ďalšiu skupinu tvo­ria hoaxy. Ide o virálne, teda masovo šírené nepravdivé správy, pričom podstatná je na nich práve virálnosť, ktorej nosičom je v praxi napríklad bulvár.

PÚTAVEJŠIE AKO REALITA

Vladimír Šnídl z Denníka N ďalej poukazuje na rozdiel medzi konšpiráciami a kon­špiračnými teóriami, tieto pojmy sa v súčasnosti za­mieňajú aj v prostredí mé­dií. „Konšpirácia je doslova sprisahanie, teda niečo, čo je skutočné. Konšpiračná, teda sprisahanecká teória sa snaží nejakú udalosť vysvetliť ako sprisahanie. Výhoda týchto konšpiračných teórií spočíva v tom, že sú oveľa pútavejšie, ako je samotná realita. Po­kiaľ by ste zverejnili na Face­booku, že pred 49 rokmi pri­stáli Američania na Mesiaci, nikoho to až tak veľmi zaují­mať nebude. Keď však doplní­te napríklad to, že šlo o spri­sahanie a NASA sa dohodla s médiami či CIA a natočilo sa to niekde v Hollywoode, bude to minimálne pútať pozor­nosť,“ približuje novinár. Pojmy ako konšpirácie či hoaxy síce v spoločnosti exis­tovali aj v dávnej minulos­ti, podľa blogera a novinára Jakuba Godu sa však ukáza­lo, že dnes sa im často darí omnoho lepšie práve v pro­stredí Facebooku ako v kla­sických správach. „Toto všet­ko má viditeľný vplyv na politiku a niekedy i na bez­pečnosť či zdravie ľudí. Páve preto sa organizujú aj takéto diskusie, na ktorých sa hovo­rí o tom, ako sociálna sieť Fa­cebook súvisí s tým, čo sa deje vo svete,“ hovorí Jakub Goda.

MANIPULÁCIA DEZINFORMÁCIAMI

Dezinformácie môžu byť šíre­né z tých najrôznejších zdro­jov. Podľa Jakuba Godu môžu dokonca vznikať spontánne a bez konkrétneho a vopred stanoveného cieľa, no ich ší­riteľmi sme práve my, užíva­telia Facebooku. Tisíce či de­saťtisíce zdieľaní príspevkov zabezpečia, že informácie zasiahnu obrovské masy ľudí. Podľa Vladimíra Šnídla dnes stále funguje aj ďalší spôsob manipulácie, ktorým je feno­mén hromadných e-mailov. Cez ne sa posielajú podobné odkazy, aké sú na Facebooku.

NIE SÚ SKUTOČNÉ

Nielen v prostredí interne­tu, ale aj v bežnom živote sa stretávame s médiami, kto­ré nazývame tradičné, ale aj s médiami, o ktorých sa často hovorí ako o takzvaných al­ternatívnych. Zatiaľ čo pri tých tradičných, teda klasic­kých médiách ide napríklad o tlač alebo rozhlas, alterna­tívne médiá sa v súčasnos­ti skloňujú prevažne v nega­tívnom kontexte. „Tradičné alebo skutočné médiá majú skutočných novinárov, teda ľudí, ktorí pracujú v redakcii, chodia do terénu, na tlačové konferencie, zisťujú si infor­mácie, robia reportáže, roz­hovory a vytvárajú tak no­vinárske celky. Monitorujú to, čo sa deje alebo na niečo prídu sami. Alternatívne mé­diá, naopak, nemajú skutoč­ných novinárov, väčšinu ob­sahu preberajú z internetu, niečo si jednoducho vyhľa­dajú a primyslia si k tomu to, čo sa im práve hodí. Sami na nič neprichádzajú. Alterna­tívne médiá nikdy neodhali­li korupčnú kauzu a vo vše­obecnosti sa nevenujú ani skutočným problémom,“ ho­vorí Vladimír Šnídl.

PREVENCIOU JE AJ MEDIÁLNA VÝCHOVA

Spôsobov, ako sa brániť proti dezinformáciám, je niekoľko. Nie sú pritom zložité, dôle­žité je naučiť sa k dostupným informáciám pristupovať kri­ticky, selektovať a vyberať z nich len tie, ktoré sú pod­statné. „Úplne najjednoduch­ším postupom, ktorý môže robiť doslova každý, je všímať si, odkiaľ sa informácia vza­la. Vrátane informácie na Fa­cebooku vidíme aj to, z akej webovej stránky pochádza. Dnes však ľudia veľmi často registrujú iba titulky, na zá­klade ktorých zdieľajú daný článok a ostatné prehliada­jú,“ vysvetľuje Vladimír Šnídl. Rovnako dôležitým krokom je dnes mediálna výchova. Jej podstatou je učenie sa o mé­diách, získanie mediálnych kompetencií, teda schop­ností aktívne pracovať s mé­diami, mediálne obsahy tiež prijímať a interpretovať. Na slovenských školách sa však mediálna výchova zatiaľ ne­vyučuje v takej intenzite, v akej by to bolo potrebné. „Mnohí učitelia sa snažia de­ťom tlmočiť už len to, že keď sú na Facebooku, nemôžu veriť všetkému, čo tam uvi­dia.“ Podľa Jakuba Godu je najúčinnejším „očkovaním“ proti dezinformáciám sle­dovať aktuálne dianie a čí­tať napríklad serióznu, teda mienkotvornú tlač. „Pokiaľ si z takého obsahu vyberiete čokoľvek, čo vám je najbliž­šie a budete sledovať to, čo sa v krajine deje, budete schop­ní prirodzene a automaticky registrovať, aké absurdné sú dezinformácie. Pokiaľ máte všeobecný prehľad alebo pravidelne sledujete spravo­dajstvo, veľmi rýchlo získate schopnosť odhaľovať ich. Nie je to však jednorazová vec, je potrebné robiť to kontinuál­ne,“ dopĺňa.

ÚTOČIA NA DEMOKRACIU, FACEBOOK IM POMÁHA

Negatívny vplyv hoaxov a de­zinformácií na demokraciu sa podľa Jakuba Godu uka­zuje najmä posledné dva roky. „V marci 2016 sa do parlamentu dostala Kotle­bova ľudová strana, robili sa prieskumy verejnej mien­ky a analýzy facebookových dát, z ktorých vyšlo, že ľudia, ktorí čítajú alternatívne mé­diá, volia práve túto stranu. Tieto médiá na jednej stra­ne „tlačia“ témy, na ktorých „stoja“ fašistické alebo nede­mokratické strany, čiže pre­nechaním priestoru im vo všeobecnosti pomáhajú v te­matickom okruhu. Vplyv sa rovnako ukázal aj pri voľbách v rôznych svetových kraji­nách, pri Brexite boli obrov­skou témou práve Facebook a dezinformácie, ktoré sa ce­zeň šíria. Kdekoľvek vo sve­te sa pozriete na výsledky volieb, silám, ktoré sa dajú označiť za antidemokratic­ké, táto sociálna sieť veľmi pomáha.“ Ako ďalej novinár poznamenáva, v minulosti sa sám pozrel na to, aké po­pulárne sú antisystémové strany v rôznych európskych krajinách. „Vyšlo, že praktic­ky všade sú najpopulárnej­šie či druhé najpopulárnejšie napriek tomu, že vo voleb­ných prieskumoch majú malé percentá. Na Facebooku sa emócii, ktorú šíria, darí jed­noducho najlepšie.“

ÚŽASNÝ A ZÁROVEŇ DIABOLSKÝ

Lektor kritického myslenia v súvislosti s demokraciou spomína zaujímavý prípad z minulosti. „Som presved­čený o tom, že Facebook ne­zničí demokraciu ani západ­nú civilizáciu, ale západná civilizácia zmení Facebook. Verím tomu, že fenomén so­ciálnych sietí, ktorý je na jed­nej strane úžasný a na druhej strane diabolský, dokážeme skultivovať do ušľachtilej po­doby. Upozornil na to jeden americký novinár článkom, ktorý vyšiel asi pred mesia­com. Počas spolupráce s his­torikmi zistil, že úplne kla­sický problém, ktorý máme na sociálnych sieťach, rie­šila asi pred 150 rokmi Eu­rópa a Amerika. V tom čase vychádzali noviny zadarmo, žili z reklamy a to, aby si ľu­dia brali noviny, sa dosahova­lo tým, že v nich uverejňova­li šokujúce informácie. Vtedy došlo k tomu, že sa začala spoločnosť brániť a pri štan­dardnom vzdelanom človeku, napríklad Britovi, sa stalo, že si objednal The Times a za­platil si aj predplatné. Vtedy sa začali Briti deliť aj na zá­klade toho, čo čítali, pričom to, aký ste typ človeka, ľudia rozoznávali prostredníctvom toho, aké noviny ste si otvo­rili v reštaurácii. Tak vznikla aj myšlienka, že za seriózny obraz sveta si zaplatím a ne­budem musieť byť šokovaný nezmyslami, ktoré len pútajú moju pozornosť,“ dodáva Ju­raj Smatana. Facebook má podľa jeho slov model založený na tom, že nás šokuje, a tímy psycho­lógov pracujú na tom, aby sme na ňom trávili čo najviac času.

Autor: Zuzana Holienčíková

Foto: Richard Köhler

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA UTOROK
14 °C
7 °C
6 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod