Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

23. september 2018 | Zdenka

Knižná

Žilinčan odhaľuje svoju dušu v antihorore

Spriaznenci živlov – debut Alfréda Višného, známeho žilinského rodáka. V jeho hlave sa rodil viac ako dvadsať rokov. Kniha je autentická, aj keď ide o fiktívny príbeh, lebo ako sám Alfréd vraví, keď autor píše s oduševnením, dá do toho seba, vtedy je to presvedčivé.

26.01.2018 | 08:48

Žilinčan Alfréd Viš­ný napísal knihu Spriaznenci živlov. Ide o román, kto­rý do značnej mieri odzr­kadľuje jeho vnútorný svet, jeho dušu. „Obnažujem sám seba,“ hovorí autor o svo­jom debutovom románe. „Do knihy som dal veľa zo seba, zo svojich fascinácií, zo svojho výskumu – histo­rického. Dal som tomu po­dobu románu a lyrizujúci jazyk. Chcel som tak ideovo – keď nehovorím o obsahu – ľuďom pripomenúť vzlet ducha v tejto uponáhľanej dobe a obnoviť túžbu po kráse. Preto som to písal ta­kým poetickým štýlom. Brú­sil som každé desiate slovo, vážil som ho na miskách váh estetiky, aby to pôsobi­lo naozaj zvukomalebne pri čítaní, aby to malo plastickú profilovku čistej ľubozvuč­nej štylistiky pre prípad, že by sa to čítalo nahlas.“

INŠPIROVAL HO STOKEROV DRACULA

Alfrédov príbeh vychádza z Draculu od Brama Stokera. „Inšpirovala ma byronská idea americko-britskej fil­movej verzie Stokerovho ro­mánu, natočenej režisérom Johnom Badhamom v roku 1979. Bola to celkom nová interpretácia príbehu. Hlav­nému hrdinovi dala cha­rakter zvodnosti, charizmy. Nebol vo filme zobrazený tak, aby divákov strašil, ale aby fascinoval a vyvolával podvedomú túžbu, najmä u ženského publika.“ Ako ďalej doplnil: „Fran­cúzsky citát – Don Juan je mŕtvy. Žije Dracula. Nový zvodca na plátne svetových kín. – plne vyjadruje ideovú náplň knihy. Pravdaže, prí­beh je celkom iný, ale du­chom scenára, ktorý išiel iným smerom ako Stokerov román, ma inšpiroval.“

TEMNÁ ROMANTIKA

Podľa Alfréda Višného je jeho román určený pre­dovšetkým ženám, preto­že v ňom opisuje osudový vzťah muža a ženy, i keď to celé poňal mystifikač­ne. „Ide o citové vzplanutie hlavných hrdinov. Hlavný hrdina to zatajil vo svojich denníkoch, nedokázal na­písať, čo sa stalo jeho mi­lovanej. Čitateľ vie iba to, že tragicky zahynula, on si počkal na jej nové vtelenie a prostredníctvom snov sa zoznámil s jej novým vte­lením, ktoré sa narodilo v severnej Británii v York­shire,“ prezradil viac. „Jej sa snívalo o ňom, lebo cíti­la podvedome svoje predo­šlé vtelenie. Je tu postup­ne naznačované, ako si ona spomína na predošlý život v Rumunsku. Čiže on si na ňu počkal a vycestoval za ňou do Anglicka. Podvedo­me akoby ho očakávala.“ Dej sa odohráva v dvoch časových rovinách. Jedna časť sa odohráva o 20 rokov skôr ako druhá časť. Celý dej je zasadený do druhej polovice 19. storočia.

MAGNETIZMUS SŔDC

Hlavnou ideou knihy je podľa slov Alfréda Višného magnetizmus sŕdc. „Dva­ja ľudia, ktorí sa od seba nedokážu odpútať ani po fyzickej smrti, sa vracajú k sebe. Má to mysteriózny nádych, iracionálny. Kniha by sa dala prijímať skôr srd­com než rozumom.“ Kniha však nie je iba o lás­ke. Autor sa v nej zaoberá aj vampirizmom, ktorý posú­va do inej roviny. „Vampiriz­mus v mojom ponímaní nie je negatívny. Vytvoril som hrdinu, ktorý je pozitívny, aj preto som román zaradil do žánru antihoror. Z tem­nej postavy vytváram pozi­tívnu. Hrdina neútočí na ľudí a nevysáva z nich krv. Skôr ide o prenos bioenergie, aj ten funguje len medzi ľuďmi, ktorí sú medzi sebou emoci­onálne spriaznení.“ Pri písaní knihy si Alfréd musel naštudovať termi­nológiu, v knihe totiž vedú rozhovory aj dvaja fundova­ní ľudia. „Musel som ovlá­dať poznatky vedy z konca 19. storočia, aby to bolo vie­rohodné, aby si obaja učen­ci mohli medzi sebou opo­novať.“ Alfréd si naštudoval poznatky z hematológie, čiastočne anatómie, potom ešte z kardiológie.

HNALA HO NENAPLNENÁ TÚŽBA

Alfréd Višný na knihe pra­coval dvadsať rokov. „Chcel som tomu dať tú pravú po­dobu, preto som k románu postupoval prísne a prepra­covával som ho asi štyrikrát, kým som s ním nebol cel­kom spokojný,“ priznal sa. Dalo by sa povedať, že kniha nie je ľahkým plážo­vým čítaním. Podľa Alfré­da sa dá kniha čítať ako ro­mantický príbeh o osudovej láske pre ženy, ktoré nemu­sia uvažovať nad kompliko­vanými udalosťami a javmi, ktoré sú v knihe zakompo­nované. „Kniha by mala byť viacvrstvová, aby v nej kaž­dý videl to, čo v nej chce vi­dieť. Je to spontánne napí­sané, ale niektoré pasáže, aby boli presvedčivé, musia byť podané účelovo.“ V knihe autor obnažu­je sám seba. „Čitateľom od­krývam svoje vnútro, tajnú komnatu.“ A čo bolo hybnou silou knihu napísať? „Nena­plnená túžba, vášeň v srdci a doliehajúca samota.“

Autor: Katarína Kvašňovská

Foto: Autorka

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA UTOROK
15 °C
7 °C
6 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod