Žilinčan Alfréd Višný napísal knihu Spriaznenci živlov. Ide o román, ktorý do značnej mieri odzrkadľuje jeho vnútorný svet, jeho dušu. „Obnažujem sám seba,“ hovorí autor o svojom debutovom románe. „Do knihy som dal veľa zo seba, zo svojich fascinácií, zo svojho výskumu – historického. Dal som tomu podobu románu a lyrizujúci jazyk. Chcel som tak ideovo – keď nehovorím o obsahu – ľuďom pripomenúť vzlet ducha v tejto uponáhľanej dobe a obnoviť túžbu po kráse. Preto som to písal takým poetickým štýlom. Brúsil som každé desiate slovo, vážil som ho na miskách váh estetiky, aby to pôsobilo naozaj zvukomalebne pri čítaní, aby to malo plastickú profilovku čistej ľubozvučnej štylistiky pre prípad, že by sa to čítalo nahlas.“
INŠPIROVAL HO STOKEROV DRACULA
Alfrédov príbeh vychádza z Draculu od Brama Stokera. „Inšpirovala ma byronská idea americko-britskej filmovej verzie Stokerovho románu, natočenej režisérom Johnom Badhamom v roku 1979. Bola to celkom nová interpretácia príbehu. Hlavnému hrdinovi dala charakter zvodnosti, charizmy. Nebol vo filme zobrazený tak, aby divákov strašil, ale aby fascinoval a vyvolával podvedomú túžbu, najmä u ženského publika.“ Ako ďalej doplnil: „Francúzsky citát – Don Juan je mŕtvy. Žije Dracula. Nový zvodca na plátne svetových kín. – plne vyjadruje ideovú náplň knihy. Pravdaže, príbeh je celkom iný, ale duchom scenára, ktorý išiel iným smerom ako Stokerov román, ma inšpiroval.“
TEMNÁ ROMANTIKA
Podľa Alfréda Višného je jeho román určený predovšetkým ženám, pretože v ňom opisuje osudový vzťah muža a ženy, i keď to celé poňal mystifikačne. „Ide o citové vzplanutie hlavných hrdinov. Hlavný hrdina to zatajil vo svojich denníkoch, nedokázal napísať, čo sa stalo jeho milovanej. Čitateľ vie iba to, že tragicky zahynula, on si počkal na jej nové vtelenie a prostredníctvom snov sa zoznámil s jej novým vtelením, ktoré sa narodilo v severnej Británii v Yorkshire,“ prezradil viac. „Jej sa snívalo o ňom, lebo cítila podvedome svoje predošlé vtelenie. Je tu postupne naznačované, ako si ona spomína na predošlý život v Rumunsku. Čiže on si na ňu počkal a vycestoval za ňou do Anglicka. Podvedome akoby ho očakávala.“ Dej sa odohráva v dvoch časových rovinách. Jedna časť sa odohráva o 20 rokov skôr ako druhá časť. Celý dej je zasadený do druhej polovice 19. storočia.
MAGNETIZMUS SŔDC
Hlavnou ideou knihy je podľa slov Alfréda Višného magnetizmus sŕdc. „Dvaja ľudia, ktorí sa od seba nedokážu odpútať ani po fyzickej smrti, sa vracajú k sebe. Má to mysteriózny nádych, iracionálny. Kniha by sa dala prijímať skôr srdcom než rozumom.“ Kniha však nie je iba o láske. Autor sa v nej zaoberá aj vampirizmom, ktorý posúva do inej roviny. „Vampirizmus v mojom ponímaní nie je negatívny. Vytvoril som hrdinu, ktorý je pozitívny, aj preto som román zaradil do žánru antihoror. Z temnej postavy vytváram pozitívnu. Hrdina neútočí na ľudí a nevysáva z nich krv. Skôr ide o prenos bioenergie, aj ten funguje len medzi ľuďmi, ktorí sú medzi sebou emocionálne spriaznení.“ Pri písaní knihy si Alfréd musel naštudovať terminológiu, v knihe totiž vedú rozhovory aj dvaja fundovaní ľudia. „Musel som ovládať poznatky vedy z konca 19. storočia, aby to bolo vierohodné, aby si obaja učenci mohli medzi sebou oponovať.“ Alfréd si naštudoval poznatky z hematológie, čiastočne anatómie, potom ešte z kardiológie.
HNALA HO NENAPLNENÁ TÚŽBA
Alfréd Višný na knihe pracoval dvadsať rokov. „Chcel som tomu dať tú pravú podobu, preto som k románu postupoval prísne a prepracovával som ho asi štyrikrát, kým som s ním nebol celkom spokojný,“ priznal sa. Dalo by sa povedať, že kniha nie je ľahkým plážovým čítaním. Podľa Alfréda sa dá kniha čítať ako romantický príbeh o osudovej láske pre ženy, ktoré nemusia uvažovať nad komplikovanými udalosťami a javmi, ktoré sú v knihe zakomponované. „Kniha by mala byť viacvrstvová, aby v nej každý videl to, čo v nej chce vidieť. Je to spontánne napísané, ale niektoré pasáže, aby boli presvedčivé, musia byť podané účelovo.“ V knihe autor obnažuje sám seba. „Čitateľom odkrývam svoje vnútro, tajnú komnatu.“ A čo bolo hybnou silou knihu napísať? „Nenaplnená túžba, vášeň v srdci a doliehajúca samota.“
