Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

18. november 2018 | Eugen

Horúce kreslo

Jaroslav Holeček: Ak budeme rozvíjať automobilový priemysel, zabezpečí svetlú budúcnosť Slovenska

V Horúcom kresle sme privítali prezidenta Združenia automobilového priemyslu SR Jaroslava Holečka. Hovorili sme najmä o tom, ako je možné udržať automobilový priemysel na takej úrovni, aby zamestnával tisíce ľudí. Neobišli sme ani prípadný príchod štvrtej automobilky.

25.08.2014 | 14:34

V Horúcom kresle sme privítali prezidenta Združenia automobilového priemyslu SR Jaroslava Holečka. Hovorili sme najmä o tom, ako je možné udržať automobilový priemysel na takej úrovni, aby zamestnával tisíce ľudí. Neobišli sme ani prípadný príchod štvrtej automobilky.
 

Slovensko je Detroitom strednej Európy. Neskončíme nakoniec ako ten skrachovaný Detroit?

Ak by sme sa spoľahli iba na to, že nám niekto iný pomôže, mohli by sme tak skončiť. Teraz je však dôležité zabezpečiť konkurencieschopnosť automobilového priemyslu na Slovensku. Automobilový priemysel má naozaj krásne čísla a ak sa nič mimoriadne nestane, budú aj tento rok krásne. Použijem slová môjho predchodcu pána Uhríka, ktorý hovorí, že stagnácia je umieranie v stoji. My by sme nechceli umierať v stoji, ale chceli by sme ďalej napredovať. Máme tu tri automobilky, ktoré minulý rok vyprodukovali viac ako 980‑tisíc áut a tento rok to budú podobné čísla. Na budúci rok by sme už mohli dosiahnuť milión vyrobených áut. Okrem toho máme viac ako 320 subdodávateľov. Keď sa ma pýtajú, či je na Slovensku miesto ešte pre ďalšiu automobilku, tak určite je. Od Žiliny a Banskej Bystrice smerom na východ je miesto minimálne na dve. Ale my rozvoj automobilového priemyslu nevidíme v tom, že by mala prísť ešte ďalšia automobilka, ktorá by tu produkovala viac automobilov. Vidíme ho práve v rozvoji subdodávateľov.

Takže keď sme to obdobie okolo roku 2012 považovali za etablovanie automobilového priemyslu na Slovensku, čo sa podarilo, pretože haly majú hlboké základy a investície, dnes je pre nás dôležitý práve rozvoj. A to je aj nová vízia a stratégia automobilového priemyslu, ktoré sme prijali v máji 2012. Je to práve rozvoj subdodávateľského priemyslu, ktorý je založený predovšetkým na vzdelanej pracovnej sile a na aplikovanom výskume a vývoji.
 

Čo je to ZAP SR? Čím sa zaoberáte?

Je to nezisková organizácia, ktorá združuje viac ako 164 členov, ktorí pôsobia v oblasti výroby automobilov. Nie sú to len traja výrobcovia, ale aj 50 subdodávateľov, importéri a predajcovia vozidiel a ďalšie spoločenské organizácie, cechy a združenia a tiež vzdelávacie organizácie, ako napríklad Strojnícka fakulta Žilinskej univerzity, ba máme aj dve stredné odborné školy. Predstavuje to 78‑tisíc zamestnancov. Sme oficiálnym reprezentantom automobilového priemyslu na Slovensku, zastupujeme automobilový priemysel voči vláde, parlamentu, sme lobistickou organizáciou.

Slovensko je lídrom v počte vyrobených automobilov na svete, keď na 1 000 obyvateľov sa tu minulý rok vyrobilo 182 automobilov. Nie sme však príliš jednostranne orientovaná ekonomika?

V novembri minulého roku robili v USA prieskum medzi občanmi a pýtali sa, akú charakteristiku by priradili k jednotlivým štátom. No a k Slovensku priradili, že sme krajinou automobilov. Minulý rok som bol u prezidenta VDA, nemeckého výrobcu automobilov. Ten mi hovorí, aby som nebol skromný, veď sme krajina, ktorá vyrába najviac automobilov na svete. Poukázal na to, že taká veľmoc, akou je Taliansko, vyrobila minulý rok menej ako 500‑tisíc automobilov, kým Slovensko viac ako 900‑tisíc automobilov. Možno si toto ani neuvedomujeme. A či to nie je nebezpečné? Otázka je, či máme na Slovensku inú alternatívu ako automobilový priemysel. Dva roky sme bojovali s tým, či je automobilový priemysel pre Slovensko dôležitý. A keď je, tak ho musíme hladkať a nie hovoriť, že je pre nás rizikom. Bude rizikom, keď mu nebudeme vytvárať podmienky. Musíme sa starať o to, keď ho tu máme a sme svetoví, aby sme naveky zostali svetoví. Keďže sme bojovali dva roky a snažili sme sa zamedziť otázkam, či to nie je riziko, dali sme si minulý rok vypracovať štúdiu. Požiadali sme o ňu Ekonomickú univerzitu.
 

Čo ukázala?

Že slovenský automobilový priemysel tvorí 46 % HDP z priemyselnej výroby. Sú to krásne čísla, za ktoré vďačíme predchodcovi pánovi Uhríkovi. Tvoríme 26 % slovenského exportu. Je to krásne číslo, za ktoré môže byť tento štát automobilovému priemyslu vďačný. Mali by sme si to vážiť. Dávame prácu 9 % obyvateľstva. Len z automobilovej výroby vytvárame 12 % HDP SR. Toto sú čísla, ktoré sú veľmi dôležité. Ale to, čo sme nevedeli a o čo sme sa sporili, je, že automobilový priemysel vytvára najväčšiu pridanú hodnotu zo všetkým priemyselných odvetví na zamestnanca. Tvoríme 75‑tisíc eur pridanej hodnoty ročne na zamestnanca. Pred nami sú len petrochemický a energetický priemysel, ale ani oni ju netvoria z práce ľudí, ale z ceny suroviny. Nevedeli sme to, len sme to cítili. Ale fakty to potvrdili. Takže už nemôže byť polemika či sme, alebo nie sme prínosom pre tento štát. Každý, kto bol v automobilke, vie, že to nie je montážna dielňa, ale sú to fascinujúce, komplexne fungujúce podniky a môžem povedať, že stroje, ktoré tam nastavujú, nechodia nastavovať z Francúzska, Nemecka, či Kórey. Nastavujú ich naši ľudia, ktorí tú pridanú hodnotu dodávajú. Optimalizáciu a zvyšovanie produktivity si tiež zabezpečujeme sami. Takže pridaná hodnota rastie práve tým zvyšovaním produktivity práce a v tom sme my Slováci majstri.

Dokážete to však dlhodobo udržať?

Na jednej strane vytvárame pre Slovensko zlato, na druhej strane očakávame od vlády, že bude pre nás vytvárať také podmienky, aby sme mohli rásť. To, čo je pre nás momentálne najdôležitejšie, sú vzdelaní ľudia pre potreby trhu práce, nie pre papier. Ja hovorím, že na Slovensku máme veľmi veľa vzdelaných, ale veľmi málo kvalifikovaných ľudí. Vzdelanie je úplne základnou podmienkou pre rast automobilového priemyslu. Bol som u jedného z našich najdôležitejších členov, ktorí patrí medzi desiatich najväčších exportérov na Slovensku a má závody v Žilinskom a Trnavskom kraji. On mi hovorí, že by mohol okamžite otvoriť ešte ďalší závod na Slovensku, že ho do toho materská spoločnosť dokonca tlačí, ale nevie to urobiť, lebo mu chýbajú ľudia. Má problém zohnať ľudí aj do tých dvoch závodov, ktoré už sú tu. A pritom by to znamenalo 1 500 nových pracovných miest. To je problém.
 

Aké sú ďalšie podmienky rozvoja?

Je to aplikovaný výskum a vývoj. Subdodávatelia sa bez neho nevedia pohnúť, nemôžu byť subdodávateľmi. Je veľmi dobré, že globálni subdodávatelia elokujú tu na Slovensku svoje výskumno‑vývojové pracoviská. Sme radi, že toto sa stáva skutočnosťou. No a treťou podmienkou našej konkurencieschopnosti je autostráda. Štyri pätiny našich subdodávateľov sú elokovaní po Banskú Bystricu a Žilinu. Je to preto, že pracujeme v systéme Just in Time a to znamená, že máte dostupnosť, infraštruktúru, dopravu, čo na Slovensku chýba. Ak by bola dnes autostráda postavená až po Košice, tak by Slovensko malo oveľa viac rozvinutého priemyslu.

 

Čím to, že Slovensko je krajinou vhodnou pre automobilový priemysel?

Začnem otázkou: Zostane tu automobilový priemysel aj ďalej alebo pôjde do Rumunska a Bulharska? To, či je tu automobilový priemysel, nezávisí len od pracovnej sily, ale aj od toho, či dokážeme autá vyrábať. A Slovensko dokázalo, že ľudia na Slovensku vedia autá vyrábať. Takže prvý základný faktor, prečo je Slovensko také úspešné, sú jeho ľudia, jeho vzdelaní ľudia. Ale keď hovorím o vzdelaní, je to výsledkom predovšetkým minulosti. Sú to ľudia, ktorí vzišli z toho minulého systému vzdelávania. Ak by sme si toto dnes neuvedomili, tak by sa nám mohlo stať, že by sme mali problém. Takže úspech Slovenska je predovšetkým v ľuďoch. Treba povedať, že v rámci svojich koncernov sú tri naše automobilky najúspešnejšie. Stále rastú a dokonca rástli aj v období najväčšej krízy. V roku 2012 sme zvýšili výrobu automobilov o 45 %.
 

Je to len o ľuďoch?

Nielen. Je to aj systém legislatívy, najmä pracovno-právnej, nech na ňu akokoľvek nadávame. Je ešte vždy flexibilnejšia ako v iných krajinách. No a je to koniec‑koncov aj infraštruktúra, ktorá je pre tie tri fabriky vybudovaná. Nie sme žiadanou rozvojovou krajinou, bol tu v minulosti priemysel. Toto je základ úspechu automobiliek.
 

Vypracovali ste návrh duálneho vzdelávania. Je možné sa k tomuto na Slovensku vrátiť?

Priviedla nás k tomu bieda. Bol v tomto lídrom práve automobilový priemysel a podarilo sa nám presvedčiť aj ostatné zamestnávateľské zväzy. Vypracovali sme určitú stratégiu a analýzu transformácie odborného vzdelávania a pridali sa všetky zamestnávateľské zväzy, ktoré na Slovensku pôsobia. To je prvý úspech na strane zamestnávateľov. V rámci dvoch rokov sme presvedčili, že cesta ďalšieho extenzívneho rozvoja školstva nie je možná, pretože nám chýbajú kvalifikovaní ľudia. Ďalšia vec je, že sa nám podarilo presvedčiť vládu SR. Začali sme s ministrom práce Mihálom, ktorý pochopil, že školy mu produkujú 36 % nezamestnaných, ktorých musí platiť zo sociálneho systému. Vypracovali sme stratégiu transformácie a nový minister Dušan Čaplovič ju prijal.
 

Čo bolo jej podstatou?

Povedali sme, že treba zmeniť systém vzdelávania na Slovensku smerom od všeobecného k odbornému. Že musíme zmeniť štruktúru škôl aj štruktúru vyučovaných odborov. No a musím povedať, že to sa stalo. V roku 2012 na konferencii sme jasne definovali ako zamestnávatelia 5 pilierov stredoškolského odborného vzdelávania.
 

Ktoré to boli?

Prvý bol, že za posledných 20 rokov neboli zamestnávatelia schopní zadefinovať, čo potrebujú. Keďže to nikto nedefinoval, školy vyučovali to, čo chceli rodičia a tak všetci dostali maturitné vysvedčenia. Minulý rok sme ich po prvýkrát definovali, tento rok druhýkrát. To znamená, zadefinovali sme profesie, ktoré potrebujeme a na to sa majú nastaviť výkony škôl. Ďalej sme povedali, že nemôžeme začať s motivovaním detí a rodičov až vtedy, keď už sú zapísané v škole, ale musíme začať už na ZŠ. Takže ideme systémom zavedenia polytechnickej výchovy na ZŠ. Štvrtým pilierom je zmena systému vzdelávania na duálny, keď doňho potrebujeme dostať zamestnávateľov. Tak, aby teoretické vyučovanie prebiehalo v škole a praktické u zamestnávateľov. No a posledným pilierom je meranie kvality absolventov, ich zamestnateľnosť. K tomuto sa pripravuje nový zákon o odbornom vzdelávaní, na ktorom spolupracujeme. Chceme motivovať zamestnávateľov, aj žiakov za to, že sú v tom duálnom systéme. Na začiatku ste sa ma pýtali, či sa môžeme vrátiť späť. Ale návrat nie je možný, pretože už neexistuje. My sme tu mali do roku 1989 jeden z najlepších duálnych systémov, ale dnes neexistuje, takže všetko staviame odznova.
 

Takýto systém už niektorí zamestnávatelia zaviedli. Napríklad aj žilinská Kia.

Musím povedať, že Žilinský kraj je pre nás príkladom. My sme začali transformáciu odborného vzdelávania so ŽSK už v roku 2008, keď o nej nikto ani len nehovoril. Založili sme prvú štvorpartitu a vytvorili sme krajskú radu odborného vzdelávania. Mnohé veci skúšame práve na ŽSK, lebo župan je tomu naklonený. Nie je to len Kia, ale aj napríklad aj INA, K. N. Mesto alebo MIBA, Dolný Kubín.
 

Vláda chystá zmenu zákonov, ktoré obmedzia agentúrne zamestnávanie. Vám sa navrhované zmeny nepáčia. Prečo?

Agentúrne zamestnávanie je pre zamestnávateľov veľmi dôležité, pretože je jedným z nástrojov flexibility, obzvlášť v automobilovom priemysle, ktorý je veľmi cyklický. Práve agentúrni zamestnanci nám pomáhajú prekonať tieto cykly či už pozitívne, alebo negatívne. Na druhej strane musím povedať, že v agentúrnom zamestnávaní je strašne veľa neporiadku. Na Slovensku sa etablovalo viac ako tisíc agentúr. Pritom by ich stačilo 50. Tým pádom je tu neprehľadná sieť agentúr, ktoré nie je schopný nikto kontrolovať a oni si z toho spravili biznis, často na úkor zamestnancov. Odbory iniciovali novely zákonníka práce a zákona o zamestnanosti, kde sa dostávajú také reštrikčné opatrenia, že by sa muselo práve agentúrne zamestnávanie pomaly zatvoriť. Treba v ňom urobiť poriadok.
 

V čom je hlavne problém?

Ak agentúra nevyplatí zamestnancovi mzdu, tak zamestnávateľ je povinný túto mzdu doplatiť. Čiže on zaplatí raz agentúre, a keď agentúra zamestnanca nevyplatí, tak mu musí zaplatiť znova. To úplne odmietame.
 

Je možný u nás výskum a vývoj?

Ja som slovo aplikovaný výskum pred tromi rokmi nepoznal. Prišli sme k tomu, že sme začali hovoriť o rozvoji subdodávateľov. V tom momente som aj ja pochopil, že dnes stať sa subdodávateľom radu 1 a 2, teda takým, ktorý dodáva celo-moduly, sa bez vývoja nezaobíde. Dnes sa dodá modul prednej masky. Výrobca zadá dizajnový model a oni majú prednú masku kompletne vyvinúť, vytvoriť funkčný model a keď bude vyhovovať, tak ho budú vyrábať. Dnes nestačí vyrábať žiarovky, ale musí byť schopný konštrukčne vyvinúť celý nárazník. Musí byť výskumno‑vývojovým strediskom. Takže bez toho nemôžeme byť konkurencieschopní. Keďže nie všetci subdodávatelia si môžu dovoliť mať takéto strediská, musíme im dať na Slovensku šancu a nejaké výskumno‑vývojové stredisko zabezpečiť. To je to, čo potrebujeme. Momentálne iba 40 % subdodávok na autá ide zo Slovenska. Až 60 % sa dováža. My by sme boli radi, keby to bolo opačne. Pretože v tom momente to zníži logistické náklady a zvýši konkurencieschopnosť.
 

Aké sú trendy v predaji áut na Slovensku? Kupujú ľudia radšej nové alebo jazdené autá?

Momentálne je to 50 %:50 %. Stále ešte máme vek automobilov nad 10 rokov. To, čo by bolo u nás dobré, je, keby bolo viac nových automobilov. Podporilo by to predaj automobilov. Dnes predávame 80‑tisíc nových. To, čo je dôležité, je, že staré autá zvyšujú náročnosť na recykláciu.
 

Môžu vás negatívne zasiahnuť sankcie uvalené na Rusko a najmä ich odvetné sankcie?

Ak by išli ďalej, určite môžu. Rusko pohrozilo zastavením dovozu vozidiel. Našich troch výrobcov by to nemalo priamo ohroziť, lebo ich materské závody majú svoje závody aj v Rusku, takže ich by sa to netýkalo. Ale máme tu subdodávateľov, ktorí dodávajú aj do iných automobiliek a ich sa to dotknúť môže. Zatiaľ nás to nepostihlo. Ale oveľa viac by nás postihlo, keby nám zastavili plyn a ropu.
 

Bol by priestor na novú automobilku?

Od Banskej Bystrice a Žiliny smerom na východ je priestor aj na dve ďalšie automobilky, je tam priestor, kvalifikovaná pracovná sila, je tam tradícia, len autostráda chýba.
 

Takže keď bude diaľnica, zamestnáva sa tam ďalších, napríklad, 60‑tisíc ľudí?

Určite budú mať subdodávatelia možnosť dodávať. Musíme sa pozrieť, ako sa vyvinula logistika. V minulosti najviac miesta zaberali skladové priestory. Dnes už takmer žiadne nie sú a v systéme Just in Time sa presunuli do vlakov a kamiónov. A na to treba mať cesty. My sme si už odvykli od toho, aby sme mali skladové priestory. Ide to cez autá a autá potrebujú cesty.
 

Ako vidíte budúcnosť automobilového priemyslu na Slovensku?

Vidím ju reálne. Automobilový priemysel tu je a ak nezaspíme na vavrínoch a budeme ho ďalej rozvíjať, tak má nekonečnú budúcnosť. Sme krajinou, ktorá svetu dokázala, že vie autá vyrábať, naši ľudia dokázali, že vedia autá vyrábať. Vyrábame najsofistikovanejšie autá na svete. Napríklad Volkswagen vyrába Audi Q7, čo je najsofistikovanejšie Audi, vyrába Volkswagen Touareg a vyrába veľkú časť Porsche Cayenne a bude ho vyrábať celé. Čiže vyrába najzložitejšie a najkomplexnejšie autá, aké existujú. Potrebujeme však ďalší rozvoj automobilového priemyslu, pretože ten zabezpečí jeho konkurencieschopnosť. Slovensko musí zabezpečiť rozvoj automobilového priemyslu a ten bude potom zabezpečovať naďalej svetlú budúcnosť Slovenska.

 

Jaroslav Holeček so šéfredaktorom a moderátorom Michalom Filekom.
 

Michal Filek
Snímky Anna Metlická

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA UTOROK
-1 °C
-0 °C
-3 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod