Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

13. november 2018 | Stanislav

Rozhovory

Keď už má byť mužovi dobre, ozve sa prostata

Urológia je medicínsky odbor, ktorý v posledných rokoch zaznamenal azda najväčší progres. Jedným z lídrov v laparoskopických operáciách na Slovensku je urologické oddelenie žilinskej nemocnice, a najmä jeho primár Juraj Mikuláš.

16.05.2013 | 14:57

Urológia je medicínsky odbor, ktorý v posledných rokoch zaznamenal azda najväčší progres. Jedným z lídrov v laparoskopických operáciách na Slovensku je urologické oddelenie žilinskej nemocnice, a najmä jeho primár Juraj Mikuláš.

 

Ste jedným z prvých urologických pracovísk na Slovensku, ktoré začalo používať laparoskopiu. Je to tak?
Patríme medzi priekopníkov laparoskopie na Slovensku. Túto techniku rozširujeme a myslím si, že dosahujeme veľmi dobré výsledky. V rámci Slovenska sme na špičkovej úrovni. 

Vaše oddelenie je dokonca školiace pracovisko Slovenskej zdravotníckej univerzity.
Áno, je to tak. V rámci žilinskej nemocnice je takých len niekoľko. Naše školiace aktivity sa týkajú práve laparoskopie. Chodia k nám kolegovia z iných pracovísk na Slovensku, ukazujeme im vzorové operácie. Tiež chodíme školiť na rôzne pracoviská aj my. Máme radosť, že sa nám podarilo zachytiť nový trend v medicíne, ktorým je celosvetovo laparoskopia. Myslíme si, že je to aj našou zásluhou, že prevažná väčšina pracovísk na Slovensku laparoskopiu používa.

Kedy ste urobili prvú operáciu?
V roku 2005. 

Vyžadovalo si to dlhú prípravu a štúdium v zahraničí? Kde ste ho absolvovali?
Absolvoval som viaceré stáže, napr. v Halle, Tel Avive, v Berlíne. Kolega MUDr. Laurinc vďaka pracovným aktivitám na urologickom oddelení v Badene pri Viedni nám umožnil opakované veľmi kvalitné výučbové možnosti. Veľmi dôležitá bola pre mňa účasť na špeciálnych laparoskopických kongresoch, ktoré ma utvrdili v tom, že aj my sme schopní túto techniku zvládnuť.

Aká je celosvetová história laparoskopie?
V chirurgii bolo dávno jasné, že napríklad vybratie žlčníka je vynikajúca metóda, podstatne lepšia, než otvorená operácia. Je pre pacienta veľmi šetrná. V urológii je však vybratie obličky, nadobličky či prostaty veľmi komplikované. Musíme si uvedomiť, že tieto orgány sú uložené tak, že je tam potrebná dlhodobá preparácia. Kým v chirurgii bolo dávno jasné, že laparoskopia je metóda budúcnosti, v urológii ešte aj prví priekopníci v deväťdesiatych rokoch hovorili, že je to ťažko využiteľná metóda, ktorá sa v tomto odbore neuplatní. Navyše, pretože urologické operácie sú najmä pre onkologické ochorenia, bola spočiatku obava o onkologickú bezpečnosť laparoskopie. V ostatnej dobe nastal obrovský rozvoj laparoskopie v urológii. My sme ho relatívne skoro zachytili a myslím si, že tiež do budúcna povieme svoje slovo.

V čom je výhoda laparoskopie oproti klasickej operácii?
Treba to vnímať z dvoch strán. Rozhodujúce pre pacienta je to, že je mimoriadne šetrná. Pacient má tri – štyri maličké rezy namiesto jedného veľkého. Na druhý deň môže chodiť, na tretí – štvrtý deň môže ísť domov a po týždni sa zapojiť do normálneho života. Pre lekára je to na druhej strane omnoho ťažšia metóda. Vyžaduje si veľmi starostlivú, detailnú a zložitú preparáciu. Aj maličký omyl či nedostatok je veľmi ťažké naprávať. Kým napríklad väčšie krvácanie pri otvorenej operácii sa dá veľmi jednoducho zastaviť priložením rúšky a zatlačením, pri laparoskopii predstavuje veľakrát neriešiteľný problém. Z toho potom vyplýva, že laparoskopické operácie treba veľmi starostlivo indikovať a vyberať. Nemali by sme robiť také, kde si nie sme istí. Hlavné je zachovať spoľahlivosť. V prípade neistoty radšej zvolíme otvorenú operáciu.

Ako je možné laparoskopicky, cez malý rez, vybrať napríklad obličku?
Prístup je cez brušnú dutinu. Postupne musíme odpreparovať a uvoľniť črevá, ktoré ležia pred obličkou. Musíme nájsť cievy, ktoré vstupujú do obličky, močovod, musíme ich veľmi starostlivo vypreparovať a špeciálnym spôsobom prerušiť, veľmi prácne oddeliť obličku od okolitých orgánov, aby sme ich neporanili a nedošlo tak ku krvácaniu. Je to veľmi náročná operácia. 

Zrejme si to vyžaduje aj veľmi špeciálne prístroje.
Áno, tie nám veľmi pomáhajú. Podstatnú úlohu však hrá zručnosť chirurga. Zaujímavý je záver z urologického kongresu v Barcelone, kde sa konštatovalo, že je vynikajúce mať perfektné technické vybavenie, ale kvalita lekára hrá naďalej rozhodujúcu úlohu.

Vráťme sa ešte k obličke. Je to pomerne veľký orgán. Ako ju dostanete cez taký malý otvor z tela von?
Slúži na to špeciálne vrecko. V bruchu ju doňho vložíme a vyberieme ho cez malý otvor na mieste, kde je to pre pacienta najvýhodnejšie, teda v dolnej časti brucha. Rez robíme bez toho, aby sme prerezali svaly, ktoré len roztiahneme a cez 5 – 6 cm rez ho vytiahneme.

Čím sa zaoberá urológia?
Je to medicínsky odbor, ktorý sa venuje chirurgickej liečbe uropoetického traktu a mužských pohlavných orgánov. Liečime nádory obličiek, prostaty, semenníkov, kamene v obličkách a močových cestách, zväčšenú prostatu, nádory močového mechúra, semenníka, unikanie moču, u detí aj nezostúpené semenníky. Urológia je odbor, ktorý má špecifické zameranie. Súčasne je to aj odbor, ktorý je nesmierne zaujímavý.

V čom?
Na každý druh choroby máme svojský prístup a svojský prístroj. Len pre zaujímavosť, keď som začínal v roku 1976 v Martine, všetky kamene sme operovali. V súčasnosti operácia pre kamene v obličkách alebo močových cestách je enormne zriedkavá. Buď používame mimotelovú litotripsiu, kedy kameň rozbijeme špeciálnym prístrojom a piesok pacient vymočí, alebo použijeme prístroj, ktorý zavedieme ku kameňu buď cez chrbát alebo cez močovú trubicu, rozbijeme ho a po kúskoch odstránime. Tieto prístroje a vybavenie sú však pomerne drahé. Cena mimotelového lipotriptora na
rozbíjanie kameňov je asi pol milióna eur. Na urologickom oddelení v Žiline liečime celú paletu ochorení, naši pacienti nemusia chodiť na iné pracoviská, s výnimkou špeciálnych vrodených anomálií detí, ktoré by mali liečiť na špeciálnom detskom pracovisku.

Veľká väčšina pacientov, ktorí k vám prídu, od vás aj odídu, ba dokonca v lepšom stave, ako prišli.
Veľmi dôležitou otázkou urológie je samozrejme onkológia, zhubné nádory. Zaznamenávame vysoký výskyt zhubných nádorov obličiek, mechúra, prostaty. Ich liečba je však dnes oveľa úspešnejšia,
pretože ich dokážeme zachytávať vo včasnom štádiu. Napríklad u rakoviny prostaty na základe vyšetrenia špecifického prostatického antigénu v krvi, ktorý býva zvýšený, zachytávame veľkú časť rakoviny prostaty vo včasnom štádiu, ešte vhodnom na operáciu. Rozšírená je dnes sonografia, CT vyšetrenia. Keď som ja začínal, operovali sme zväčša nádory obličiek, ktoré mali 20 – 25 cm. Dnes už operujeme také, ktoré majú 3, 4 alebo 5 cm. Posun k včasnému zachyteniu a tým aj k vyliečeniu je oproti minulosti obrovský.

Vaše oddelenie je akoby v ústraní. Príliš sa o ňom nehovorí, žiadny riaditeľ ho zatiaľ nechcel zrušiť. Máte teda relatívny pokoj na prácu. Je to preto, že je také dobré alebo sa všetci riaditelia boja, že vás budú sami potrebovať?
Urológia bola vždy typická tým, že ju potrebovali muži na vrchole svojej profesionálnej kariéry. Myslím si však, že my sme hlavne zahľadení do práce. Je jej veľmi veľa a na medializáciu nám nezostáva čas. Ja som spokojný najmä s referenciami od pacientov, ktorým sme pomohli. To je pre nás najväčšia odmena.

Kto sú vaši pacienti?
Existuje staré urologické príslovie: Keď už má byť mužovi dobre, ozve sa prostata. Sú to prevažne páni vo vyššom veku s ochoreniami prostaty. Prevažná väčšina onkologických ochorení sa vyskytuje tiež vo vyššom veku. Samozrejme, aj pacienti všetkých vekových kategórií, ale dominantní sú muži vo vyššom veku.

Aký spôsob života by mali muži viesť, aby sa vyhli urologickým problémom a tým aj vášmu oddeleniu?
Nie je na to jednoznačný návod. Dôležitá je samozrejme úprava stravy, obmedzenie tukových jedál, červeného mäsa, treba jesť veľa vlákniny, zeleniny a mať dostatočný pohyb. Zistilo sa, že u obéznych mužov je riziko rakoviny prostaty väčšie. Všeobecný recept však neexistuje, okrem jedného – treba mať dostatočný príjem tekutín, veľa piť. To je prevencia vzniku močových kameňov. 

Kedy vás už, naopak, treba vyhľadať?                                                                                                                                                                                                                                                                                                Aj muži, ktorí nemajú žiadne príznaky a majú po päťdesiatke, by mali uvažovať o preventívnom urologickom vyšetrení. Prinajmenšom treba odobrať krv na prostatický antigén. Ak majú nejaké ťažkosti, tak treba lekára vyhľadať bezpodmienečne. Dnes už vieme veľa diagnóz liečiť aj prostredníctvom liekov.

Ako ste sa vy dostali k urológii?
Keď som v Martine končil medicínu, chcel som pracovať na klinickom pracovisku vo fakultnej nemocnici. Na urologickej klinike bolo voľné miesto. Spočiatku som mal trochu obavy, pretože to bola v tom čase disciplína, ktorá sa javila ako veľmi obtiažna. Vo veľmi krátkej dobe som si ju však zamiloval. Našim pacientom totiž vieme veľmi kvalitne pomôcť a prevažnú väčšinu ochorení vyliečiť.

Odkedy ste v žilinskej nemocnici?
Som Žilinčan a po 18 rokoch strávených v Martine ma to ťahalo domov. V roku 1993 som sa zúčastnil konkurzu na primára a vyhral som ho.

Ako relaxujete?
Preferujem šport, zbieranie hríbov a hlavne turistiku, lyžovanie, bežky. Moje obľúbené miesta na turistiku sú na Slovensku, predovšetkým v Tatrách. Na dovolenku a oddych si však vyberám more.

Čo vaša rodina?
Mám dve deti. Syn aj dcéra sú tiež lekári. Mám aj dve vnúčatá, teraz očakávame tretie. Nikdy som si nemyslel, že byť starým otcom je také pekné. <

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA ŠTVRTOK
10 °C
7 °C
4 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod