Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

20. november 2018 | Félix

Knižná

Kniha môže byť rovnako príťažlivá pre mužov, ako i pre ženy

Roman Čerňanský je slovenský autor, ktorého korene pochádzajú z dedinky neďaleko Rajca. Písanie ho lákalo od malička. Na svojom konte má už dve knihy. My sme sa zamerali na tú jeho najnovšiu – Zámena. Rozpráva príbeh o úspešnom mužovi, ktorý si užíva život plnými dúškami. No napokon stratí to podstatné a nakoniec skoro aj sám seba.

30.04.2018 | 11:40

Vaše korene siahajú do Ma­lej Čiernej. Čo vás s touto obcou spája?
Len rozprávanie mojej bab­ky a oca, ktorého otec – môj dedo – odtiaľ spolu so svo­jou rodinou odišiel v prvej polovici 20. storočia do okresu Topoľčany, kde sa chceli venovať poľnohospo­dárstvu. A priezvisko. V tej­to dedine je veľmi časté.

Chodievate tam ešte?
Bol som tam raz, pretože ma zaujímalo, odkiaľ po­chádzam. S pomocou jedné­ho dedka sme našli aj starú drevenicu, ktorú moji pred­kovia opustili, ba dokonca si z rozprávania svojich rodi­čov na nich aj pamätal. Zho­dou okolností sa volal tiež Čerňanský, ale nebol mojou rodinou. Určite sa tam však ešte vrátim. Prostredie i prí­roda sú v tejto obci očarujú­ce. Pri mojej návšteve som sa trochu až zasníval, aké by to bolo krásne tam bý­vať, keby som pracoval na­príklad v Žiline. Cítil som, že sú tam moje korene, veď napríklad môj pradedo tam je pochovaný.

Na svojom konte máte dve knihy. Čo bolo popudom toho, že ste začali dávať svoje myšlienky na papier? Vždy ste chceli písať?
Píšem od detstva. Vždy však medzitým boli niekoľ­koročné prestávky. A tak som si raz povedal, že sa tomu skúsim venovať sys­tematickejšie a začal som pracovať na svojej prvotine – Paríž na viac spôsobov, ktorá vyšla v roku 2014. No a úplne prvým popudom bolo to, že som chcel spie­vať, a tak som si ako desať­ročný písal rockové texty.

Priblížte nám trochu vašu najnovšiu knihu Záme­na. Pre akého čitateľa je určená?
Ja si myslím, že Zámena môže byť rovnako príťažlivá pre mužov, ako i pre ženy, aj keď obal knihy možno mylne zvádza zaradiť ju do ženskej literatúry. Jedna re­daktorka ju po prečítaní de­finovala ako mužský román, čo sa mi páči, aj keď takáto kategória, myslím, ešte ne-existuje. Ide o príbeh z na­šej doby, ktorý sa však opa­kuje už od počiatku. Roz­práva o úspešnom mužovi, ktorého egoistické vášne – láska k peniazom a ženám – dohnali až k myšlienkam na samovraždu.

Hovoríte, že hlavný hrdina mal všetko, no potom stra­til to podstatné... Čo je vo vašom živote to podstatné?
To, na čom mne záleží, je rodina. Uvedomil som si to už veľakrát a vždy sa mi to potvrdilo. Všetko ostatné je druhoradé.

Ocitli ste sa vy niekedy v si­tuácii, keď ste mali pocit, že strácate veľa?
Asi tak ako každý som si prežil v živote dobré i zlé. Práve prehry ma často naučili omnoho viac ako víťazstvá.

Nakoľko vychádza príbeh z reality?
Príbeh je vymyslený a Ras­ťo Ivanovič, i keď je super „týpek“, tak so mnou ako autorom nemá nič spoloč­né. Iba kamarátstvo, ktoré medzi nami počas písania vzniklo. Mám túto postavu rád, pretože sa v nej odrá­ža všetko to dobré i zlé, čo v sebe ako ľudia nosíme.

Dej sa odohráva v Bratisla­ve, ale aj na Malte. Vy sám ste boli na Malte?
Áno, bol som tam. Príbeh mi napadol práve v jednej jasky­ni, ktorá sa spomína v knihe.

Kto je vaším najväčším kritikom?
Ja sám. Veci dosť analyzujem a premýšľam nad nimi z rôz­nych uhlov. Rád sa pozerám pravde priamo do očí a ne­mám rád ospravedlňovania, výhovorky a hľadanie cu­dzích vinníkov.

Autor: Katarína Kvašňovská

Foto: Archív Romana Čerňanského

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA ŠTVRTOK
2 °C
1 °C
1 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod