Vaše korene siahajú do Malej Čiernej. Čo vás s touto obcou spája?
Len rozprávanie mojej babky a oca, ktorého otec – môj dedo – odtiaľ spolu so svojou rodinou odišiel v prvej polovici 20. storočia do okresu Topoľčany, kde sa chceli venovať poľnohospodárstvu. A priezvisko. V tejto dedine je veľmi časté.
Chodievate tam ešte?
Bol som tam raz, pretože ma zaujímalo, odkiaľ pochádzam. S pomocou jedného dedka sme našli aj starú drevenicu, ktorú moji predkovia opustili, ba dokonca si z rozprávania svojich rodičov na nich aj pamätal. Zhodou okolností sa volal tiež Čerňanský, ale nebol mojou rodinou. Určite sa tam však ešte vrátim. Prostredie i príroda sú v tejto obci očarujúce. Pri mojej návšteve som sa trochu až zasníval, aké by to bolo krásne tam bývať, keby som pracoval napríklad v Žiline. Cítil som, že sú tam moje korene, veď napríklad môj pradedo tam je pochovaný.
Na svojom konte máte dve knihy. Čo bolo popudom toho, že ste začali dávať svoje myšlienky na papier? Vždy ste chceli písať?
Píšem od detstva. Vždy však medzitým boli niekoľkoročné prestávky. A tak som si raz povedal, že sa tomu skúsim venovať systematickejšie a začal som pracovať na svojej prvotine – Paríž na viac spôsobov, ktorá vyšla v roku 2014. No a úplne prvým popudom bolo to, že som chcel spievať, a tak som si ako desaťročný písal rockové texty.
Priblížte nám trochu vašu najnovšiu knihu Zámena. Pre akého čitateľa je určená?
Ja si myslím, že Zámena môže byť rovnako príťažlivá pre mužov, ako i pre ženy, aj keď obal knihy možno mylne zvádza zaradiť ju do ženskej literatúry. Jedna redaktorka ju po prečítaní definovala ako mužský román, čo sa mi páči, aj keď takáto kategória, myslím, ešte ne-existuje. Ide o príbeh z našej doby, ktorý sa však opakuje už od počiatku. Rozpráva o úspešnom mužovi, ktorého egoistické vášne – láska k peniazom a ženám – dohnali až k myšlienkam na samovraždu.
Hovoríte, že hlavný hrdina mal všetko, no potom stratil to podstatné... Čo je vo vašom živote to podstatné?
To, na čom mne záleží, je rodina. Uvedomil som si to už veľakrát a vždy sa mi to potvrdilo. Všetko ostatné je druhoradé.
Ocitli ste sa vy niekedy v situácii, keď ste mali pocit, že strácate veľa?
Asi tak ako každý som si prežil v živote dobré i zlé. Práve prehry ma často naučili omnoho viac ako víťazstvá.
Nakoľko vychádza príbeh z reality?
Príbeh je vymyslený a Rasťo Ivanovič, i keď je super „týpek“, tak so mnou ako autorom nemá nič spoločné. Iba kamarátstvo, ktoré medzi nami počas písania vzniklo. Mám túto postavu rád, pretože sa v nej odráža všetko to dobré i zlé, čo v sebe ako ľudia nosíme.
Dej sa odohráva v Bratislave, ale aj na Malte. Vy sám ste boli na Malte?
Áno, bol som tam. Príbeh mi napadol práve v jednej jaskyni, ktorá sa spomína v knihe.
Kto je vaším najväčším kritikom?
Ja sám. Veci dosť analyzujem a premýšľam nad nimi z rôznych uhlov. Rád sa pozerám pravde priamo do očí a nemám rád ospravedlňovania, výhovorky a hľadanie cudzích vinníkov.
