Utekajú pred občianskou vojnou, humanitárnou a ekonomickou krízou. Ich cieľové krajiny sú najmä Nemecko, Francúzsko či Taliansko, kde žiadajú o azyl. Slovensko je pre nich tranzitnou krajinou a zvyknú sa tu zdržať len jednu, výnimočne viac nocí. Po tom, čo v októbri zavrelo Poľsko a Česko hraničné prechody, niektorí tu ostávali na neurčito.
Spia rôzne, no väčšinou vonku a na perifériách miest a dedín. Počas septembra vytvorili napríklad terénni pracovníci Červeného kríža a obyvatelia záchytný tábor v Oščadnici. V súčasnosti sú odtiaľto migranti premiestnení inam alebo sa im podarilo odísť z našej krajiny.
Vďační za pomoc
Stretnutie s utečencami majú aj Žilinčania. Veronika ich stretla v centre mesta neďaleko stanice. „Traja mladí muži sa ma spýtali na lacnejší hotel, kde by mohli prespať. Jeden som im odporučila. Boli slušní, tak som iniciovala ďalšiu debatu. Prichádzali zo Sýrie, ich cieľovou destináciou bolo Nemecko a na ceste boli niekoľko týždňov. Vymenili sme si čísla, keby niečo potrebovali a rozlúčili sme sa,“ opisuje.
Správa prišla ešte v ten večer. V hoteli ich neubytovali, pretože nemali potrebné doklady. Žilinčanka im odporučila charitu, pretože v ten večer poriadne prituhlo a potrebovali niekde prespať. „Tam im nepomohli. Rozhodli sa spať na ulici, doniesla som im teda aspoň deky. Dávali mi za ne 20 eur, no neprijala som ich. Boli veľmi vďační za pomoc. Druhý deň mi poslali fotografiu zo železničnej stanice, smerovali do Bratislavy. Viac sme sa nevideli, no po pár dňoch sa ozvali, že dorazili do Nemecka,“ dodáva. Zároveň sa však pýta: kam v Žiline nasmerovať týchto ľudí, keď im chceme pomôcť?
Mimoriadna situácia s neregulárnou migráciou
Mesto už začiatkom októbra avizovalo, že migranti (občania EÚ i krajín mimo EÚ) môžu využiť bezplatné poradenstvo a služby už aj v Žiline. S prvými krokmi na Slovensku im pomáha Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) a jej Migračné informačné centrum (MIC) na Poštovej ulici. MIC však prioritne poskytuje služby pomáhajúce pri sociálnej, ekonomickej a kultúrnej integrácii na Slovensku. Ide o komplexné poradenstvo zahŕňajúce začlenenie na trh práce či podporu komunitného života migrantov.
Pri utečencoch, ktorí sa u nás zdržia iba krátkodobo, je to zložitejšie. V MIC Žilina, ktoré funguje od apríla tohto roka, zaznamenali žiadosti o poradenstvo od príslušníkov krajín mimo Európskej únie, nie však zo strany migrantov zo Sýrie. „Slovenská republika (SR) od 5. októbra dočasne obnovila kontroly na vnútornej hranici s Maďarskom, ktoré by mali trvať do 3. novembra 2023,“ vysvetľuje vedúci Úradu IOM na Slovensku Valon Halimi. Vo viacerých lokalitách bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s neregulárnou migráciou. „Keďže v rámci migračných tokov na územie SR v tejto situácii prichádzajú najmä neregulárni migranti, podľa dostupných informácií drvivá väčšina z nich na Slovensku nežiada o azyl, a teda sa na Slovensku nezačína azylové konanie a tieto osoby nemajú status žiadateľa o azyl/azylanta/utečenca,“ dodáva.
Prekážky administratívneho vyhostenia
Podľa zákona o pobyte cudzincov občana z krajiny mimo EÚ nemožno vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie – ide o tzv. prekážky administratívneho vyhostenia. „Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený. Osoby, ktoré nie je možné administratívne vyhostiť a ktoré sa zdržiavajú na území SR neoprávnene, môžu zotrvať na území SR počas trvania prekážok administratívneho vyhostenia. Cudzinecká polícia im v tomto prípade vydá Potvrdenie o zotrvaní,“ spresňuje Valon Halimi.
Zotrvanie sýrskych migrantov (a i.) na našom území sa nepovažuje za pobyt. Migranti so štatútom zotrvania nemajú teda nárok na ubytovanie ani na verejné zdravotné poistenie a väčšina z nich nemá zabezpečené komerčné zdravotné poistenie. „Avšak momentálne, v dôsledku veľkého počtu neregulárnych migrantov sú v mnohých mestách Slovenska zabezpečené dočasné ubytovacie kapacity, kde môžu prespať, dostať teplé jedlo a základné zdravotné ošetrenie,“ dopĺňa vedúci Úradu OIM na Slovensku.
Záchytné tábory fungujú
V prípade, že by sa migranti rozhodli požiadať na Slovensku o azyl, získali by štatút žiadateľov o azyl a mali by zabezpečené ubytovanie v záchytnom tábore v Humennom, neskôr v pobytových táboroch v Opatovskej Novej Vsi alebo v Rohovciach. V zariadeniach je bezplatne poskytovaná strava, vreckové v hodnote 0,40 €/deň (cca 11 €/mesiac), základné hygienické potreby a iné veci, ktoré žiadatelia nevyhnutne potrebujú na prežitie, neodkladná zdravotná starostlivosť, sociálna asistencia, právne a psychologické poradenstvo.
Európska migračná kríza (alebo tiež európska utečenecká kríza) prebieha od roku 2014, keď militantná teroristická organizácia Islamský štát ovládla rozsiahle časti Iraku a Sýrie. V Sýrii tiež od roku 2011 prebieha občianska vojna, ktorá si vyžiadala viac ako pol milióna obetí.
Záujemcovia o služby Migračného informačného centra v rámci Medzinárodnej organizácie pre migráciu môžu centrum kontaktovať osobne, telefonicky alebo e-mailom:
INFO LINKA MIC: 0850 211 478 (volania zo Slovenska)
Zo zahraničia: +421 2 5263 0023, +421 55 625 8662
Email: [email protected]
Viac informácií: www.mic.iom.sk
