Naši čitatelia sa zaujímali o to, ako to bude po spustení prevádzky predajne vyzerať s dopravou v Žiline, ktorá má už v dnešných dňoch značné problémy. Požiadali sme teda o vyjadrenia kompetentné osoby a inštitúcie.
V rámci prevádzky musí byť zabezpečená priama dostupnosť a napojenie na frekventovanú cestu. V mieste vznikla nová križovatka, ktorej súčasťou sú pripájacie a odbočovacie pruhy. Dostupnosť zo Žiliny v smere na Martin bude zabezpečovať samostatný pravý odbočovací pruh v tesnej blízkosti pred novovybudovanou svetelnou križovatkou a v smere od Martina štandardné odbočenie vľavo. Dopravné napojenie na cestu I. triedy bolo plánované v mieste autobusových zastávok, ktoré boli z tohto dôvodu premiestnené za križovatku v smere jazdy. Nové zastrešené zastávky MHD sú „na znamenie“.
AKO OVPLYVNÍ NOVÁ SVETELNÁ KRIŽOVATKA DOPRAVU V ŽILINE?
Vzhľadom na typ tovaru – nábytok sa predpokladá, že väčšinovými návštevníkmi predajne budú motoristi. Odbočovanie vozidiel na vyťažený hlavný ťah medzi Žilinou a Martinom by v čase dopravnej špičky nebolo jednoduché nielen pre motoristov, ale aj pre chodcov. Preto bude dopravu riadiť svetelná križovatka. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru (KRPZ) v Žiline nás informovalo, že premávka je v čase najväčšej dopravnej špičky riadená policajtmi. V súčasnej dobe sa s cieľom zabezpečiť čo najvyššiu priepustnosť križovatky prehodnocuje signálny plán svetelnej signalizácie križovatky a tiež usporiadanie jazdných pruhov. Ako ďalej doplnila hovorkyňa KR PZ v Žiline Jana Balogová: „Zhoršená plynulosť cestnej premávky v danom úseku je aj z dôvodu ďalších dvoch napojení na cestu I/18 za križovatkou v smere na Martin. Tak isto je to zlá technika jazdy vodičov, čo má za následok upchanie tohto smeru a následne aj križovatky Košická — vodiči nedodržujú povinnosť nevchádzať do križovatky, keď nemôžu ďalej pokračovať v jazde.“
NÁZORY ODBORNÍKOV
Na stanovisko k danej problematike sme sa opýtali uznávaného dopravného analytika a generálneho riaditeľa Výskumného ústavu dopravného Ľubomíra Palčáka. Podľa jeho vyjadrenia bude mať existencia nového cieľa dopravy – SCONTA vplyv na zmenu súčasnej dopravnej situácie. Cesta nebude využívaná len vodičmi, ktorí ju v súčasnosti využívajú na trase medzi Žilinou a Martinom (vrátane obcí na tejto trase) a vzdialenejšími cieľmi, ale aj zákazníkmi predajne z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. „Vytvoria zvýšené kapacitné nároky nielen na predmetný úsek cesty I/18, ale aj širšiu cestnú sieť v meste. Treba si uvedomiť, že ide o špecifický dopravný problém, ktorý vzniká z absencie diaľničných úsekov medzi Hričovským Podhradím a Dubnou Skalou a s nimi súvisiace kapacitné problémy na ceste I/18. Po sprevádzkovaní tohto diaľničného spojenia sa neočakáva, že by doprava súvisiaca s návštevou predajne spôsobovala dopravné problémy,“ vysvetľuje Ľubomír Palčák. Spomínané diaľničné spojenie však ešte nie je dokončené. Podľa Ľubomíra Palčáka bude samotné umiestnenie križovatky so svetelnou signalizáciou ovplyvňovať dopravný prúd v pozitívnom i negatívnom slova zmysle. „Za negatívnu možno označiť nutnosť zastavenia dopravného prúdu na danú dobu pri výjazde zo Žiliny, čo sa môže v exponovaných prípadoch dopravných špičiek preniesť ďalej smerom do mesta. Následne sa môže zhoršiť už v súčasnosti pomerne komplikovaná dopravná situácia na priľahlých komunikáciách v meste. V opačnom jazdnom smere (v smere od Martina do Žiliny) sa však týmto opatrením môže regulovať dopravný prúd na vstupe do mesta a vytvoriť tak podmienky pre rýchlejšie riešenie dopravných zápch priamo v meste. Tento pozitívny účinok regulácie dopravy je v súčasnosti uplatnený aj v prípade vstupu do Žiliny v Strážove,“ skonštatoval Ľubomír Palčák. Otázkou, ako ovplyvní nová svetelná križovatka dopravu v Žiline, sme oslovili aj profesora Jána Čelka zo Žilinskej univerzity. „Cesta I/18 je v danej oblasti veľmi silno zaťažená, v dopravných špičkách prejde profilom cesty cca 3000 vozidiel za hodinu. Z toho vyplýva, že zastavenie prúdu vozidiel len na niekoľko desiatok sekúnd bude znamenať vytváranie kolón, podobná situácia je na križovatke pri Hypertescu,“ vysvetľuje Ján Čelko. Ďalej predpokladá, že na dopravu v meste môže mať nová svetelná križovatka negatívny vplyv. „Napriek tomu, že predpokladám riadenie križovatky na základe detektorov dopravy so snahou minimalizovať zastavovanie vozidiel v hlavnom smere, je potrebné počítať s tým, že jej spustenie do prevádzky určite negatívne ovplyvní dopravu v meste na I/18 a I/60 (Nemocničná, Ľavobrežná),“ odôvodňuje profesor Ján Čelko.
ŠTÚDIE VERZUS REALITA
Na základe dopravno-inžinierskej štúdie, ktorú zhotovila v novembri 2015 firma FIDOP s. r. o., bude križovatka kapacitne vyhovovať celé posudzované obdobie. To potvrdila aj hovorkyňa KR PZ v Žiline Jana Balogová. „Križovatka bude dynamicky riadená – v závislosti od počtu vozidiel z jednotlivých smerov. Taktiež bolo spracované kapacitné posúdenie tejto križovatky výhľadovo do roku 2037 so záverom, že dopravné napojenie obchodného domu SCONTO bude vyhovovať celému posudzovanému obdobiu a bude priaznivo ovplyvnené spustením obchvatu mesta Žilina.“ Podľa profesora Jána Čelka je v prípade úrovňovej križovatky svetelne riadená križovatka najviac kapacitná. Zaujímalo nás, či existujú aj iné alternatívy dopravného napojenia predajne SCONTO okrem spomínanej svetelnej križovatky. Podľa dopravného experta Ľubomíra Palčáka by s účelom eliminácie problémov s dávkovým zastavením dopravného prúdu bolo potrebné toto napojenie realizovať mimoúrovňovo. To však so sebou prináša aj vyššie nároky na finančné prostriedky a záber pôdy. „Predpokladám, že pri zvažovaní potenciálnych dopravných riešení sa vychádzalo z predpokladu, že po sprevádzkovaní chýbajúceho diaľničného spojenia okolo mesta Žiliny nebude táto križovatka predstavovať problém, keďže značná časť dopravnej záťaže sa presunie z cesty I/18. Vybudovanie mimoúrovňovej križovatky by tak mohlo byť chápané z dlhodobého hľadiska ako neefektívne riešenie práve kvôli potrebe investičných nákladov na jej realizáciu,“ uviedol dopravný expert. Podľa profesora Jána Čelka by malo spusteniu križovatky predchádzať niekoľko plánovaných, zatiaľ nerealizovaných úprav cestnej infraštruktúry regiónu. Ide predovšetkým o dostavbu diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka – Dubná Skala, ktorá podľa neho výrazne odľahčí cestu I/18. „Ďalej je to rovnako dlhodobo odkladaná výstavba prepojenia ciest II/583 a I/18 Gbeľany – Strečno. Bez uvedených opatrení (minimálne bez dostavby D1) svetelne riadená križovatka na I/18 spôsobí výrazné dopravné problémy,“ uviedol profesor. Pre úplnosť problematiky dodáva, že súčasťou budúceho stavu cestnej siete v meste bude aj preložka cesty I/64, tzv. 4. okruh, spájajúci diaľničný privádzač s cestou I/18 od Bytčice na Šibenice, ktorý bude mať na sledovanú lokalitu rovnako priaznivý vplyv. Hlavný ťah medzi Žilinou a Martinom je v čase dopravnej špičky vyťažený. To, či sa po spustení novej križovatky so svetelnou signalizáciou situácia výrazne zhorší, ukáže až prax.
